Slovenská vojvodinská, dokonca aj prvá dolnozemská akademická maliarka Zuzka Medveďová už tridsať rokov nie je medzi nami. Predsa jej dielo a umelecký odkaz ako trvalá inšpirácia nasvedčujú, že vytrvalosťou, akú mala, sa z dedinského dievčaťa stane ušľachtilý človek, umelkyňa. A to u nás nedokázala ani jedna žena pred ňou.
Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci. To, že pochádzala z roľníckej rodiny, výrazne ovplyvnilo najväčšiu časť jej tvorby aj tematicky. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla na výstave obrazov a ručných prác, ktorú zorganizoval s petrovskými ženami prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929) počas prvých Slovenských národných slávností v Petrovci 28. augusta 1919. O rok neskoršie ako samouk vystavovala v rámci výstavy národného umenia v Záhrebe, potom aj v Novom Sade.
Zuzka Medveďová sa pokúšala školiť v oblasti výtvarníctva najprv v Prahe roku 1921, potom v Berlíne, ale z finančných dôvodov to musela opustiť. No odhodlanie ju neopúšťalo a Zuzka Medveďová začala študovať v Záhrebe na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa zasa vracia späť do Prahy, zložila prijímacie skúšky a zapísala sa na Akadémiu výtvarného umenia. Umelecké štúdiá absolvovala roku 1929. V Prahe študovala u portrétistu Maxa Švabinského a u profesora Jakuba Obrovského.
Svoju prvú samostatnú výstavu usporiadala v Petrovci počas SNS 1922 v budove gymnázia na Širokej ulici (dnes sa tu nachádza jej galéria), neskôr sa predstavila v Kysáči a významnejšia jej výstava bola roku 1934 v Trenčíne. Roku 1967 pri príležitosti maliarkiných sedemdesiatin v Petrovci bola usporiadaná výstava jej obrazov pod názvom Výber z prác a roku 1972 pri príležitosti jej 75. narodenín mala v petrovskom Národnom múzeu retrospektívnu výstavu.
V roku 1942 počas vojny sa odsťahovala z Petrovca do Bratislavy, ale neskôr často prichádza späť a maľovala vo svojom rodičovskom dome. V jej umeleckom stvárnení na plátne často možno vidieť obrazy krojovaných figúr, petrovské tradičné reálie, práce v poli, početné portréty a zátišia, z ktorých sú azda najznámejšie jej orgovány. Iba v krátkom období života na Slovensku opustila ľudové témy a venovala sa historickým kompozíciám a výtvarnému spracovaniu námetov z Veľkomoravskej ríše.
Túžba v hlbšej starobe natrvalo sa presťahovať do Petrovca sa jej nesplnila. Zomrela v Pezinku 11. februára 1985, urnu s jej popolom však uložili do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985.
Celé svoje umelecké dielo Zuzka Medveďová venovala Petrovcu a Petrovčanom, o čom svedčí tabuľa na vchode do galérie, ktorá vznikla roku 1989 a nesie jej meno. V súčasnosti Galéria Zuzky Medveďovej ochraňuje viac ako 900 obrazov, výkresov a skíc tejto výtvarníčky.
V galérii sme často boli svedkami výstav Zuzkiných obrazov, celková jej tvorba je zmapovaná a knižne vyšli i dve fotografické monografie a ďalšia biografická kniha o prvej maliarke z radov vojvodinských Slovákov. Aj dnes, po 30 rokoch od jej smrti, meno Zuzky Medveďovej naplno utkvieva v povedomí spoluobčanov a aj širšie. Galéria Zuzky Medveďovej k Noci múzeí v máji zase prichystá a verejnosti predstaví ďalšiu výstavu jej obrazov.
Jaroslav Čiep