Deň štátnosti Srbska

Prvá dôležitá udalosť sa odohrala v roku 1804 v Orašci. Pod vedením Đorđa Petrovića-Karađorđa tam bolo vyhlásené Prvé srbské povstanie. Historici túto udalosť nehodnotia len ako bežnú vzburu, ale ako začiatok hlbokej spoločenskej a politickej zmeny. Hoci povstanie po niekoľkých rokoch skončilo vojenskou porážkou, podarilo sa mu po dlhých storočiach obnoviť srbskú samosprávu.

Druhá udalosť sa viaže k 15. februáru 1835, keď bola v meste Kragujevac schválená prvá ústava, nazývaná Sretenjská ústava. Jej autor, vzdelanec a diplomat Dimitrije Davidović pri jej písaní vychádzal z pokrokových vzorov z Francúzska a Belgicka. Na vtedajšie pomery v juhovýchodnej Európe išlo o veľmi moderný dokument. Ústava zaviedla rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, čím obmedzila absolútnu moc panovníka.

Kvôli tlaku veľmocí, najmä Rakúska, Ruska a Osmanskej ríše, ktorým sa nepáčili liberálne myšlienky v srbskom zákone, bola táto ústava po krátkom čase zrušená. Napriek tomu sa stala dôležitým symbolom politickej zrelosti srbskej elity a jej snahy o integráciu do moderného európskeho priestoru.

Súčasné Srbsko si tieto udalosti oficiálne pripomína od roku 2001. Tohto roku oslavy trvajú dva dni, 15. a 16. februára, a zahŕňajú oficiálne štátne obrady. Najvyššie vedenie štátu si každoročne uctieva pamiatku predkov v Orašci a v rodinnej hrobke Karađorđevićovcov v Oplenci. Tento sviatok tak spája tradíciu národného oslobodenia so začiatkom budovania právneho štátu založeného na ústavných princípoch.