ČIERNO-BIELA VÝSTAVA
Výstava pod názvom Rub a líce s podtitulom Reflexia pohyblivých grafík zdobila Galériu výtvarného umenia Poklon zbirka Rajka Mamuzića od 17. do 29. mája. Išlo o viacrozmernú umeleckú akciu, ktorú pripravovali študentky prvého ročníka na výtvarnom oddelení Akadémie umení Univerzity v Novom Sade v rámci svojich mimoškolských povinností počas minulej zimy. Emília Valentíková a Vanja Ignjac sa rozhodli venovať umeniu body-artu.
Pôvodná idea výstavy printov, ktoré zobrazujú vyfotografované modelky s maľbou na tele, nie je ani tak tradícia body-artu z 20. storočia, ale tradícia farbenia figúry ženy ako symbolu plodnosti. Východiskom je starobylé omaľovanie ľudského tela. Podotknime, že ľudské telo a steny jaskýň sú najstaršie objekty výtvarných intervencií človeka.
Na výstave bolo desať, resp. jedenásť printov – desať zobrazovalo ženy omaľované bielou farbou, na ktorú boli nanesené čierne geometrické tvary ako trojuholník, kruh, štvorec; jedenásta modelka bola odfotená len v základnej bielej farbe. Návštevníci jej fotografiu dotvárali čiernymi odtlačkami vlastných rúk. Každá modelka bola odfotografovaná spredu i od chrbta. Printy v životnej veľkosti 170 x 70 cm boli inštalované na stenách galérie. Desať z nich je vytlačených na umelú hmotu, jedenásty – aby ho mohli dotvárať návštevníci – je na papieri. Printy pritom vnímajme len ako dôsledok maľby na telo. Okrem toho bol premietaný aj film o procese maľovania na telo.
Oceňme snahu autoriek, ktoré chceli spojiť archaický spôsob maľovania na telo s umením 20. storočia, a tak ho znovu oživiť v podobe body-artu.
Monika Necpálová