EKONOMICKÉ HORIZONTY
Keby sa u nás ekonomike venovalo aspoň približne toľko pozornosti ako politike, asi by sa hospodárska a sociálna bilancia roka 2014 obišla s oveľa menej než s dvesto robotníckych štrajkov, s o čosi menšou beznádejou spôsobenou zhoršením všetkých hospodárskych ukazovateľov.
Ďalší pokles hrubého domáceho produktu, sústavný, viac rokov trvajúci pokles priemerných dôchodkov, stále naštrbovanie hodnoty reálnych platov sa vo všetkom javia ako stálica, spôsobujúca nové denné a nočné mory. Z na sklonku roka zverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že si len 8 percent našich občanov myslí, že je ekonomická situácia dobrá, kým je 91 percent názoru, že je zlá. Až 93 percent respondentov sa nazdáva, že sa nezamestnanosť nezmenší. Takmer polovica (42 percent) si myslí, že sa dokonca zhorší. Napriek takýmto ukazovateľom a viacerým upozorneniam, podpora hospodárskej politike vlády je väčšinová, čo prakticky znamená, že ani veľká nespokojnosť zamestnancov nedokáže výraznejšie otriasť politickým vedením.
Reálne údaje a základy dedičstva, s ktorým sme vstúpili do roku 2015, možno zistiť z jednej z posledných vlaňajších správ Republikového štatistického ústavu. Celková hospodárska činnosť, pozeraná cez prizmu hrubého domáceho produktu a stálych cien, reálne klesla v roku 2014 o dve percentá v porovnaní s rokom 2013. Rast hrubej pridanej hodnoty si možno všimnúť v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, v úseku informovania a komunikácií, ako aj v doprave a skladovaní. Pokles zasiahol odvetvia, ako je zásobovanie elektrickým prúdom, plynom a parou, baníctvo, stavebníctvo, úsek finančnej činnosti a poistenia. Kým v poľnohospodárstve stúpol fyzický objem výroby o 1,5 percenta, v priemyselnej výrobe došlo k jej takmer sedempercentnému (6,8 percenta) poklesu. Miera nezamestnanosti, podľa ankety o pracovnej sile, bola v treťom kvartáli 2014 17,6 percenta. Zárobky bez daní a príspevkov nominálne síce stúpli vlani o 2,6 percenta, no reálne boli menšie o 0,3 percenta než v roku 2013. Priemer platov, ktorý napríklad v roku 2009 bol 338 eur, bol v tomto roku, ale pred zmenšením zárobkov vo verejnom úseku, 378 eur.
Pozitívnych výnimiek je málo. Jednou je iste zmenšenie počtu nezamestnaných v Srbsku (o 27 640 osôb), najmä vo Vojvodine. Ich, podľa údajov Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť bolo koncom decembra 184 279 alebo o 15 491 menej ako 31. decembra 2013. Druhým kladom je, že napriek všetkým problémom ceny veľmi nekolísali. Odhaduje sa, že inflácia bude dvojpercentná. Na porovnanie, v roku 2010 bola 10 a v roku 2012 viac než 12 percent.
V podmienkach ďalšieho poklesu reálnych platov a dôchodkov, keď je aj export ako prvá páka hospodárskeho rastu otázny, keď Svetová banka ďalšiu pôžičku (400 miliónov dolárov) podmieňuje vysporiadaním sa s približne päťsto podnikov, ktoré sú na predaj, v pomeroch prebujnenej štátnej správy a pri poklese zahraničných investícií, jasné je, že ešte nadlho zostaneme v tieni hospodárskych mračien.
Jasné je totiž, že je ozaj veľa mínusov, aby sme mohli žiť v pluse. Mínusy neminú ani štát, ani ekonomiku, ani občana. Intenciou rozpočtu je zatiaľ výrazné zredukovanie deficitu, takže odborníci predpovedajú asi šesťpercentné zmenšenie štátnej spotreby v porovnaní s týmto rokom. Penzie a platy vo verejnom úseku sú už menšie, čo znamená, že aj osobná spotreba klesne o také tri percentá. Reálne treba očakávať aj menšiu hodnotu dinára v porovnaní s eurom. Jasné je i to, že tisíce robotníkov fiktívne zamestnaných v podnikoch v prestavbe štruktúry zostanú bez práce, keďže ich firmám reálne hrozí likvidácia. Treba očakávať aj pomalší rast exportu pre nedostatočné ekonomické zotavenie Európskej únie, ako aj pre politické krízy otriasajúce aj iné štáty. Bez výraznejších reálnych investícií, ktoré sú to jediné, čo v pomeroch zmenšených príjmov, a tým aj menšej spotreby, môže zjemniť hospodársky pokles, ľahko ani hospodárstvu, ani nám zaiste nebude. A týmto pádom sa mnohým dni, ktoré načim prežiť, budú vliecť sťa roky.
Oto Filip