Skladované ovocie musíme pravidelne kontrolovať

Ovocie, ktoré sme na zimu uskladnili, musíme najmenej raz za týždeň prezerať a nahnité a škvrnité plody ihneď odstrániť. Jablká treba spotrebovať už v čase, keď sa na nich objavia drobné škvrnky. Neskôr môžu byť také plody na konzumáciu nevhodné, lebo celá dužina zhorkne.

Uskladňovateľnosť ovocia určujú dve základné vlastnosti – trvácnosť a odolnosť voči chorobám a proti mechanickému poškodeniu. Trvácnosť je schopnosť plodu udržať si po zbere rovnováhu látkovej premeny. Odolnosť proti mikroorganizmom je schopnosť odolávať prenikaniu a rozširovaniu patogénov v pletivách plodov. Šľachtenie nových kultivarov sa zameriava predovšetkým na zvýšenie odolnosti ako aj na predĺženie trvácnosti plodov pri uskladňovaní.

Fyziologické poruchy sú jednou z príčin strát pri uskladňovaní ovocia. Ekonomicky význam majú pri jadrovom ovocí, ktoré je dlhší čas uskladňované. Fyziologické poruchy môžu byť zapríčinené kvôli nevhodným podmienkam počas vegetácie, alebo v nesprávnom uskladňovacom režime (príliš nízka teplota, príliš vysoký obsah CO2, nižšy obsah kyslíka a pod.).

Medzi typické skladové choroby už v minulosti patrila Jonathanova škvrnitosť. Prejavuje sa vznikom drobných okrúhlych škvŕn na vyfarbenej strane plodu. Neskôr škvrny stmavnú, prehlbujú sa a splývajú. Choroba sa môže objaviť už na strome, ale najčastejšie na plodoch uskladnených na teplom mieste. Spravidla po suchom vegetačnom období sa objavuje na jablkách, ktoré sme preniesli z chladného skladu do teplejšieho. Mnohí sa domnievajú, že škvrnitosť je spôsobená prehnojením dusíkom, alebo zavlažovaním v druhej polovici leta. Najvhodnejšia skladovacia teplota pre Jonathan je +2 až +5 °C. Neskladujme ich dlhšie ako tri až štyri mesiace.

Medzi fyziologické poruchy patrí rozšírená sklovitosť jabĺk, ktorú spôsobuje porucha v metabolizme vody a prejavuje sa zaplnením medzibunkových priestorov pletív tekutinou. Začína sa počas vegetácie a môže sa šíriť aj po zbere. Dužina v okolí cievnych zväzkov je sklovito priehľadná. Sklovitosť sa postupne môže rozšíriť na celý plody. Keď začína od jaderníka, na vonkajšej strane plodu nie je vôbec viditeľná. Pri ťažšom napadnutí je viditeľná aj na šupke v podobe olejových tmavozelených /kultivary so žltou šupkou/ alebo tmavočervených škvŕn /kultivary s červenou šupkou/. Poškodené časti dužiny v pokročilom štádiu choroby zhnednú. Pri malom rozsahu sa sklovitosť plodov, ktoré sú uložené v suchšom prostredí, môže strácať. Postihované sú iba niektoré kultivary. Choré plody majú nevýraznú chuť.

Sklovitosť býva vyvolaná náhlym nahromadením cukrov v pletive plodu po náhle zmene počasia, kedy po chladnom podmračnom počasí nasleduje náhle zvýšenie teploty s výdatným slnečným žiarením. Choroba sa častejšie vyskytuje na letných a jesenných kultivaroch. Náchylné sú hlavne sladké kultivary. Väčšinou sa prejavuje až na uskladnených plodoch. Na zamedzenie výskytu, ak je slnečná a teplá jeseň sa odporúča skorší zber, najmä v rokoch, keď je malá úroda.

Scaldová škvrnitosť jabĺk – typickým príznakom je hnednutie pokožky plodov. Škvrny sú nepravidelné, ich okraje nie sú ostro ohraničené, ale pozvoľna prechádzajú do zdravej časti. Choroba sa prejavuje na veľkých plodoch a hlavne na zelených častiach plodu. Pokožka plodov hnedne, dužina zostáva biela. Chorobu spôsobujú aromatické látky unikajúce z uskladneného ovocia. Plody by sme mali uskladňovať pri nižších teplotách, t.j. okolo 2 °C a dostatočne vetrať.

Hnedá škvrnitosť dužiny môže spôsobiť značné straty na úrode. Hnednutie začína pri pokožke plodu a postupuje smerom k jadrovníku. Chorobu vyvoláva porucha vo výžive stromu počas vegetácie.

Mäkká škvrnitosť spôsobuje na plodoch polkruhovité, ostro ohraničené, pozdĺžne pretiahnuté škvrny. Pod pokožkou v mieste škvrny do hĺbky asi 5 mm je dužina mäkká a hnedá. Objavuje sa vo veľmi studených skladoch a chladiarňach, často sa považuje za omrznutie plodov.

Medzi najčastejšie a najškodlivejšie choroby ovocia po zbere určite patrí modrá hniloba nazývaná tiež podľa pôvodcu (Penicillium expansum) penicilová hniloba. Rozširuje sa predovšetkým na konci uskladňovacieho obdobia. Spóry huby vnikajú do plodov poraneniami. Pletivá mäknú a neskôr na nich vzniká modrozelený alebo sivozelený povlak plesne typického plesňového zápachu. Dužina je hnedá, vodnatá a krehká. Ochranou je predovšetkým starostlivý zber a uskladňovanie nepoškodených vytriedených plodov.

Pleseň sivá sa vyskytuje na všetkých druhoch ovocia a spôsobuje ju huba Botryotinia fuckeliana. Napadnuté pletivá hnednú, tmavnú, strácajú lesk a konzistenciu a povrch plodov sa pokrýva sivým vatovitým povlakom. Dužina múčnatie a mení chuť a vôňu. Pleseň sivá sa rýchlo rozširuje aj pri nízkych teplotách. Preventívne sa obmedzuje starostlivým vytriedením poškodených plodov.

Horká škvrnitosť jabĺk sa vyskytuje na jablkách, hruškách, dulách vo forme veľkých škvŕn 2 až 6 mm. Bývajú sfarbené tmavšie ako okolitá pokožka. Sú priehľadné, bledé, žlté, červené alebo tmavozelené, horkastej chuti. Viac bývajú postihnuté oslnené časti plodu. Príčinou poruchy je nedostatok vápnika v plodoch, ako aj nepriaznivý pomer ďalších prvkov. Ochrana spočíva vo vyrovnanej výžive stromov. Výskyt choroby podporuje veľké kolísanie teplôt počas vegetácie, nerovnomerné zásobovanie stromu vodou, najmä v období pred dozrievaním. Ochorenie podporuje aj prehnojenie dusíkom a draslíkom, kým dostatočné hnojenie fosforom výskyt choroby obmedzuje. V príliš suchých alebo teplých skladoch, prípadne kde teplota kolíše, je jej výskyt častejší.

Skladovú chrastavitosť jadrového ovocia spôsobuje huba Venturia inaequalis. K infekcii dochádza počas vegetácie, no zväčša sa prejavuje až počas uskladňovania. Na šupke sa tvoria drobné bodky, ktoré sa postupne zväčšujú. Ochranou pred chrastavitosťou sú postreky vhodnými fungicídmi v ochrannej lehote pred zberom.

Ľubica Sýkorová