Na území obce je v úradnom používaní srbský jazyk, cyrilské a latinské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo. Takto znie článok 9 ešte vždy platného Štatútu Obce Báčsky Petrovec v jeho prečistenom texte ustálenom roku 2014.
V článku 11 Zákona o úradnom používaní jazyka a písma píše: Na území jednotky lokálnej samosprávy, kde príslušníci národnostných menšín tradične žijú, ich jazyk a písmo môžu byť v úradnom použití. Jednotka lokálnej samosprávy povinne zavedie do svojho štatútu jazyk a písmo národnostnej menšiny do rovnoprávnej úrovne úradného styku, ak percentuálny podiel príslušníkov tejto národnostnej menšiny v celkovom počte obyvateľov na jej území dosiahne podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov 15 %.
Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec k schváleniu nového Štatútu Obce Báčsky Petrovec zorganizoval verejnú rozpravu v súvislosti s textom predbežného návrhu Štatútu Obce Báčsky Petrovec. To bolo 28. novembra 2018. Členovia pracovnej skupiny, ktorá pripravila text, vtedy málopočetným záujemcom odôvodnili riešenia dané v texte predbežného návrhu štatútu. Tento dôležitý normatívny akt Obce Báčsky Petrovec, podľa ich vlastného tlmočenia, mal byť odsúhlasený zo strany Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec do konca decembra 2018. No nestalo sa.
Na rokovací program sa predsa dostal na 25. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 4. marca 2019 ako bod pomenovaný Posúdenie návrhu a schválenie Štatútu Obce Báčsky Petrovec. Tak sa pred výborníkov dostal návrh a v článku 6 sa uvádza, že na území obce v úradnom používaní je srbský jazyk a cyrilské písmo, a latinské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo v súlade so zákonom. Podľa takejto štylizácie vety slovenčina sa v Obci Báčsky Petrovec stáva druhoradou. Sugeruje to aj čiarka v súvetí, za ktorou sa slovenčina posúva do druhého plánu. Do oka to padlo aj jednotlivým výborníkom. Tento odsun slovenčiny na vedľajšiu koľaj v obci, kde žije väčšinové slovenské obyvateľstvo (podľa sčítania obyvateľstva v Srbsku z roku 2011 v Obci Báčsky Petrovec žilo 13 418 obyvateľov, z tohto počtu 8 772, čiže 65,37 % sa vyjadrili ako Slováci), vyvolal dlhú diskusiu a predsa po uskutočnenom verejnom hlasovaní za návrh štatútu zdvihlo ruky 13 výborníkov, 6 sa zdržali a 2 boli proti. Návrh Štatútu Obce Báčsky Petrovec nedostal požadovanú väčšinu hlasov výborníkov ZO a vďaka rozvážnosti jednotlivých výborníkov vládnucej koalície predsa nebol prijatý.
Po tomto sa medzi Petrovčanmi nastolila otázka: Komu zavadzia úradné používanie slovenčiny v Petrovskej obci a akí sme to Slováci, keď nám zavadzia úradné používanie slovenčiny v jedinej slovenskej obci v Srbsku? Politika sem, politika tam, ale s takýmito zásadnými vecami by si nemal nik dovoliť zahrávať sa. Aspoň dve tretiny výborníkov v petrovskom lokálnom parlamente sú slovenského pôvodu, a preto treba apelovať na nich, aby sa k materčine nesprávali ľahostajne. Či sme už celkom stratili národnú hrdosť a slovenčina nám je už ako macocha? Už si nevieme ochrániť ani to troška, čo nám platnými zákonmi Republiky Srbsko, hoci každým rokom v okyptenejšej forme, prislúcha? A či nám už treba zhasnúť svetlo?