Ak je dnes ekológia vedomia vážnou disciplínou, ekologické vedomie je úplným vzťahom k realite. Ona nám práve ukazuje na úroveň dosiahnutého povedomia vo vzťahu k sebe samému a k životnému prostrediu, ostatným ľuďom a živým bytostiam. Ekologické vedomie siaha od úplného nevedomia, cez vedomie ega (vedomie falošného „ja“, t. j. izolovaného „ja“), až po kozmické, t. j. božské vedomie. Očista alebo osvietenie je najvyššou úrovňou environmentálneho povedomia.
Aká je tá naša realita?
Búrky, enormne vysoké teploty, požiare biblických rozmerov, ktoré práve zasiahli Austráliu, predtým Brazíliu, hladomor, znečistenie vzduchu, oceánov a vôbec znečistenie planéty, a práve aktuálna potenciálna pandémia (napr. zo strachu už siedmeho stupňa mutácie a potenciálnej pandémie Coronavírusu (2019-nCoV), ktorý, sme svedkami, že najmä v týchto dňoch nevídane otriasa Čínou a hrozí celému ľudstvu a vplýva na to, že environmentálny stres je primárnym faktorom. Ak úroda zlyhá alebo ak dôjde k strate pôdy pre záplavy alebo dezertifikáciu (čítaj: proces rozširovania púšte pod vplyvom ľudskej činnosti), alebo ak dôjde k ohrozeniu dodávok vody suchom alebo znečistením, ak dôjde k zničeniu celých spoločenstiev a civilizácií.
Prečo sa civilizácie rútia?
Vo veľmi dôležitom a vášnivom článku, ktorý sa práve objavil v zborníku Kráľovskej spoločnosti B, americkí biológovia Paul (1932) a Anne Ehrlich (1954) z prestížneho Stanford University tvrdia, že environmentálny stres je primárnym faktorom rútenia civilizácií – Prečo sa civilizácie rútia? Táto otázka kladie základné sociálne požiadavky na hýbanie života ľudstva.
V poslednom období sa zdôraznila potreba adaptívneho rozvoja sociálnej mysle a zavedenia monitorovania systému duševného zdravia, ktoré umožňuje vyhodnotiť účinnosť mechanizmov internalizácie morálky a jej preklad na úroveň individuálnej morálky.
Teda osvietenie je najvyššou úrovňou environmentálneho povedomia, pretože na tejto úrovni je zrušená hlavná príčina všetkých environmentálnych problémov: rozdelenie na „ja“ a „všetko ostatné“. Je to stav bezpodmienečnej lásky, nerozdeleného vedomia, uvedomenia si jednoty a vzájomnej závislosti všetkého, čo existuje. Dôsledkom je zrušenie utrpenia a bolestí, ktoré človek spôsobuje sebe a iným. Znamená to tiež čistú planétu bez devastácie prírody, vojen a ničenia.
Keďže priaznivé životné prostredie je základným predpokladom existencie až vtedy, keď sa ľudia zbavia vnútorného znečistenia ducha – vtedy prestanú vytvárať vonkajšie znečistenie planéty.
Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!