Hlasu ľudu k sviatku

Tento rok je akousi výnimkou v našich životoch. Pandémia nám od marca ruší alebo mení plány, stále musíme mať po ruke aj plán B…

Ale kalendár sa nedá. Napriek všetkému máme tu 19. október a s ním Deň Hlasu ľudu. Nič to, že pripadá na pondelok: prispôsobíme si pracovné povinnosti v príprave ďalšieho čísla jubilujúceho týždenníka a v deň 76. výročia vydania jeho prvého čísla sviatok primerane oslávime. S dávkou slávnostnej pohody v redakčných priestoroch na piatom poschodí novosadského Dnevnika. Ako aj obvykle udelíme tradičné ceny Hlasu ľudu a Vzletu, pookrejeme pri podnetných slovách vedúcich ustanovizne a hostí a v družnom posedení budeme spomínať. Na kolegov, na zážitky, terény, výlety… Na hĺbavé analýzy a kolegiálne presviedčania v niekdajšej reštaurácii na desiatom poschodí Dnevnika, na spoločné oslavy menín, narodenín, i radosti zo svadobných veselíc či prírastkov do našich rodín. Lebo sme aj my hlasľudovci stále jedna rodina. Aj keď sa zo známych dôvodov nestretáme všetci denne v našich miestnostiach, stále sme v kontakte, ľahko vytočíme kolegovo či kolegynino číslo…

Aj v tento slávnostný deň si znovu povieme, že Hlas ľudu sa vždy snažil byť skutočným hlasom ľudu, že na ten zámer a to zacielenie jeho tvorcov i krstných otcov nesmieme zanevrieť. Od toho historického štvrtka, keď 19. októbra 1944 v Petrovci, len štyri dni po oslobodení, vyšlo prvé číslo Hlasu ľudu, uplynulo už 76 rokov. Toľko času sa redakcia snaží sondovať potreby a očakávania nášho ľudu, čitateľov, ktorí chcú počuť, vidieť a vedieť, čo sa deje predovšetkým v našich slovenských vojvodinských prostrediach. A my vieme, že sú čitatelia, ktorí v novinách najprv vyhľadávajú príspevky zo svojej dediny, a sú i tí, čo povedia: „U nás vieme, čo máme nového, ale zaujíma nás, čo sa deje v iných našich dedinách, máme tam známych, príbuzných…“ A otvorene pripomínajú: „Píšte o pekných veciach, udalostiach, o našich šikovných spoluobčanoch, ale nezdráhajte sa sprítomniť aj neraz krutú realitu v našom dnešku, zdvihnúť varovný prst, píšte o tom, čo sa deje s nami Slovákmi…“ Nám zostáva iba vyjsť im v ústrety.
Teraz a ďalších (najmenej) 76 rokov.
Žiadny plán B…