Bude? Nebude?

Bol 23. deň vo vlaňajšom septembri, keď Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu na svojom zasadnutí schválila prekvapujúce rozhodnutie: nevymenovala do funkcie na mandátne obdobie osobu, ktorú práve ona pred rokom vymenovala do pozície úradujúceho vedúceho redakčného tímu…

Dovolím si konštatovať, že sme sa rýchlo konsolidovali. Do prípravy novín sa vrátil ten ustálený pracovný ruch, dobrá nálada, dobrý pocit z každého nového čísla nášho týždenníka. Vánkom do plachiet nám bol ohlas z terénu, že sa čitateľom znovu noviny páčia, že sa do našej veľkej rodiny pomaly vracajú bývalí čitatelia, kolportérom sa hlásia i noví záujemcovia.
Prispela k tomu aj dobrá spolupráca s riaditeľkou, ktorá práve vďaka členom našej správnej rady bola z pozície úradujúcej vymenovaná do „právoplatnej“ funkcie. V súlade s epidemiologickou situáciou primerane sme oslávili Deň Hlasu ľudu, povedľa redakčných povinností stihli sme si pogratulovať i k oslavám kolegov, spolu sa tešiť z rodinných radostí. Nie je to len obligátne slovo na papieri, keď sme si v pláne na tento rok vytýčili, že prípadné ďalšie aktivity redakcie sa budú plánovať a realizovať v spolupráci s vedením NVU Hlas ľudu…

A potom znovu prišiel 23. deň v mesiaci, tentoraz vo februári… Znovu zasadala naša správna rada a svojím rozhodnutím znovu anulovala svoju predchádzajúcu skalopevnú mienku. Päť zdvihnutých rúk rozkolísalo peň 76-ročného stromu. Päť hlasov stačilo na odvolanie riaditeľky, ktorá našla spoločný jazyk s kolektívom… Päť hlasov rozhodlo, že dosť bolo po dobrom.

Ako sme uviedli v našom čerstvom utorkovom hlásení v online vydaní: Čas ukáže…
Ale zamestnanci Hlasu ľudu (teda nielen členovia redakcie) si tentoraz zabezpečili píšťalky a neboja sa ich aj použiť. Zaväzuje ich na to vyše 300 odpracovaných rokov aktuálneho zloženia tejto našej ustanovizne, zaväzujú ich na to generácie zamestnancov všetkých profilov, ktorí svoje životy vtkali do 76-ročnej tradície Hlasu ľudu. Ktorá im bola a je srdcovou záležitosťou.