EUROKOMPAS 2014: Financovanie projektov

10.mar 2014

EUROKOMPAS 2014: Financovanie projektov

11kompas11

Jedným z najväčších investičných projektov EÚ u nás je i spolufinancovanie výstavby nového Žeželjovho mosta na Dunaji pri Novom Sade

Pokroky a úskalia eurointegrácie sú rôzne. Aj v súčasnej dobe, keď neuplynie deň bez toho, aby sme nepočuli čosi o Európskej únii, úroveň poznatkov o nej vie byť až zarážajúco skromná. Tak na decembrovú otázku, či vedia, koľko Srbsko získava ročne prostriedkov z európskych fondov, až 91 percent opýtaných uviedlo alebo že to nevie, alebo neposkytlo žiadnu odpoveď. Viac ako 150 miliónov eur je odpoveďou štyroch percent respondentov, menej ako 150 miliónov eur je názorom takisto štyroch percent anketovaných. Ide o veľa peňazí – myslí si jedno percento účastníkov prieskumu. Ďalšie percento je zase celkom opačného názoru. Podľa nich z Európskej únie nedostávame nič?!

Reálnejšie alebo konkrétnejšie sú odpovede na ďalšiu otázku znejúcu: O ktorých témach súvisiacich s európskymi fondmi si prajete byť informovaní? Polovica opýtaných javí záujem o konkrétne projekty v Srbsku a necelých štyridsať percent sa zaujíma o výšku pomoci v závislosti od statusu: v prvom rade v tejto fáze integrácie, prípadne o akú sumu môže ísť v budúcnosti. Keďže boli možné dve odpovede, necelých pätnásť percent interesuje, aké sú pravidlá týkajúce sa odovzdávania projektov. Čosi nad tridsať percent anketovaných sa vyjadrilo v tom zmysle, že ich takéto témy nezaujímajú.

Aj keď obrovská väčšina obyvateľov nevie, o aké európske sumy ide, dobre je však to, že približne tretina z nich už počula o projektoch, financovaných z európskych fondov. To treba pochopiť aj ako výzvu, aby sa údaje tohto druhu intenzívnejšie dostávali do pozornosti a povedomia pozostávajúcich dvoch tretín nášho obyvateľstva.

Z tých, ktorí o projektoch čosi vedia, väčšina má názor i na to, o ktoré oblasti ide. Je to reforma verejnej administrácie, nazdáva sa tridsaťosem, a ochrana životného prostredia, čo je zase mienkou tridsiatich troch percent opýtaných. Každý štvrtý účastník ankety si myslí, že v projektoch ide o rozvoj súkromného úseku a každý piaty účastník je toho názoru, že je dôraz v nich na súdnictve a vnútorných záležitostiach. Devätnásť percent opýtaných uprednostňuje oblasť cezhraničnej spolupráce, osemnásť percent energetiku, štrnásť percent spoločenský rozvoj, po dvanásť percent poľnohospodárstvo a prepravu.

Tradične dobré vzťahy s Ruskom sa premietli aj do ďalšej odpovede vzťahujúcej sa na zahraničné donácie našej krajine. Až štyridsaťpäť percent anketovaných si myslí, že nám najviac pomoci prichádza z uvedenej krajiny. Každý tretí respondent uviedol ako najvýznamnejšieho donora Európsku úniu, každý piaty ČínuNórsko, približne každý šiesty Japonsko a každý desiaty Spojené štáty americké. Skutočnosť je však podstatne iná.

       Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs