Hovorme navzájom, nie jedni o druhých!

18.jan 2020

Hovorme navzájom, nie jedni o druhých!

Často hovoríme o problémoch v rodine, o problémoch v spoločnosti, v práci, neraz o kolegoch, o ulici, a hádam najčastejšie, takmer pravidelne – o tých ľuďoch, ktorí v tej chvíli nie sú práve medzi nami.

Neraz sme sa ocitli v nejednej spoločnosti, v situácii, v ktorej sa hovorilo o všeličom, najviac do vetra. V situácii, z ktorej, takmer prekvapení, sa nevieme vymotať, ako sa dostať von z tohto začarovaného kruhu, ako sa treba postaviť, správať, najmä – neuraziť márnomyseľné hlavy.

Prečo je to práve tak?

Pravdepodobne predovšetkým zo strachu stretnúť sa zoči-voči a vyjasniť si veci. Z nepriaznivých udalostí, za nepriaznivých okolností a prípadne, neraz, za neslýchaných následkov.

Ako následok je, najčastejšie, absencia akejkoľvek komunikácie. Neraz dlhodobej, so svojimi najbližšími: otcom, matkou, bratom, sestrou – ba neraz aj na celý život?! Je jedno, prečo sme hovorili od veci, dôležité sú následky.

Ľudia akoby nevedeli hovoriť z dôvodov chamtivosti, nenávisti, žiarlivosti, alebo jednoducho preto, že sa boja konzekvencií, že budú od niekoho, najčastejšie „zhora“ stíhaní, v najhoršom prípade pokutovaní…

Je to naozaj tak…?

Neraz, okrem charakterových vlastností, ide o kultúru hovoru. Pozor, otázka kultúry nie je len… Byť kultúrny je nepretržitý proces, predovšetkým uvedomením si vlastných nedostatkov a byť pripravený odstrániť ich. A nie nakoniec dôsledná a ustavičná práca na sebe, budovanie osobnosti človeka: pozorovaním, čítaním, učením, úsilím a vytrvalosťou. Toleranciou a nadovšetko vedomím, že sme všetci len obyčajní nedokonalí ľudia. Vtedy je hádam najdôležitejšie povedať si: dosť! Toto je už teda koniec – lebo vo všetkom tomto nevidieť koniec. Kultúrni ľudia rešpektujú rozmanitosť a zložitosť charakterových vlastností, rozum a rozmanitosť ideí, názorov a, po druhé, názor iných ľudí, a preto sú pozorní, zdvorilí a láskaví, takže sú pripravení počuť a vidieť ostatných a pripravení urobiť pre druhých.

Hovorme navzájom, nie jedni o druhých. Hovorme navzájom pre dobro všetkých.

Preto vždy, keď cítime hnev, najskôr myslime na následky.

Mnoho problémov by zmizlo a veľa by nevzniklo, keby ľudia hovorili medzi sebou, namiesto jedni o druhých.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.