Hromnice v Spolku petrovských žien

Podobne ako si staršie ženy pamätajú zimné priadky, keď sa v dedine schádzali v prenajatých izbách a spoločne sa bavili pri pradení a v spoločnosti počas dlhých zimných večerov, aj dnes sa členky Spolku petrovských žien spoločnou družbou snažia i v súčasnosti spoločne baviť, a pritom i osláviť Hromnice.

Petrovské spolkárky, ktorých väčšina je v dôchodcovskom veku, zväčša majú tradičné slovenské mená Mária, Anna, Katarína, Zuzana… Keď ide o jednotlivé meniny, spolkárky ich zvyknú aj spoločne osláviť. Tak tomu bolo aj včera, keď oslavovali Márie, ktoré meniny mali na Hromnice. A tých je, ako sme počuli, v spolku až deväť. Na samotné spolkové stretnutie ich prišlo osem (Bančićová, Boldocká, Diviaková, Drieňovská, Gašparovská, Rybárska, Stankovićová-Kriváková a Šramková) a združenými silami pripravili pohostenie aj pre ostatné aktivistky a aktivistov v petrovskom ženskom spolku.

Na úvod večierka sa prítomným spolkárkam prihovorila predsedníčka petrovských žien Katarína Rašetová, ktorá privítala aj miestneho farára Jána Vidu a spisovateľku Vieru Benkovú. Tých, ako aj médiá, petrovské ženy pozvali do svojej spoločnosti, aby v dobrej nálade strávili utorkový večer.

Oslávenkyniam, sediacim za vrchstolom, primerané piesne viažuce sa k menu Mária zaspievala aj spolková spevácka skupina Petrovčanky. Potom im aj so šampanským popriali veľa zdravia, šťastia a pohody v ďalšom živote a aby sa takto ešte dlho schádzali a spolkárčili.

V pokračovaní večierka na stoly, kde už predtým navykladali tradičné kulinárske dobroty v tvare pampúchov a pukancov, priniesli aj v kotle na spolkovom dvore uvarenú sármu s petrovskou klobásou. Spolkové Márie sa tak postarali, aby boli všetci prítomní sýti a spokojní.

Petrovčanky sa snažia zachovávať tradíciu v každom ohľade, či už ide o kroj, alebo receptúru jedál, ktoré sa používali doma a iné. Vo všetkom v prvom rade zachovávajú tradíciu, a potom sledujú tie súčasnejšie, modernejšie trendy. Vedie ich výrok, že ak nepoznáme svoje korene našich predkov, ak si nevieme vážiť to, čo kedysi bolo, tak vlastne nič nie sme a nič v živote nedosiahneme.