Jarmok, a na ňom…

Sú rôzne jarmoky. S rozličnou náplňou, s dlhou alebo kratšou tradíciou, občasné či pravidelné. Ten na slávnostiach má zo všetkých po troche.

Existuje od roku 2004 a na rozdiel od tých niekdajších, na ktoré sa v prvom rade šlo zarobiť, tento je svojráznym sviatkom. Nie náhodou nesie meno jarmok umenia. Lebo najmä o to na ňom ide. O umenie hudobné a tanečné, výstavné a gastronomické, o suveníry a ponuku neskutočne zaujímavú.

Všetko je na ňom: domáce špeciality, pochúťky z krajiny predkov, torty a koláče, vína, srdiečka jarmočné a iné. Ako aj spravidla, neobišiel sa bez príhovoru hostiteľov. V prvom rade predsedu Obce Báčsky Petrovec Srđana Simića, ktorý podotkol, že jarmok zoskupil tých najusilovnejších a najlepších ľudí, ktorí sa celé roky zaoberajú výrobou suvenírov a ručných prác, ktorí nielenže zachovávajú tunajšiu kultúru, ale aj učia mladšie generácie ako rešpektovať zvyky.

Po príhovoroch predstaviteľov partnerských miest nasledoval kultúrno-umelecký, najmä folklórny program.

Samozrejme, jarmok sa neobišiel bez kopy dobrej nálady a všetkého, čo jarmok robí jarmokom. Tlačenice, stretnutia známych, štipky rozhovoru. Trval až dovtedy kým človeka nepremohol plazivý vnútorný hlas: bolo to neskutočne pekne a bolo tam všetkého. Napriek hojnému predpoludňajšiemu dažďu, ktorý si prišiel na svoje.

Bolo toho ozaj dosť. Dovidenia nabudúce, v tomto istom filme. Ten čas dozrievania a zmúdrenia, čo prichádza a odchádza. Tá tradičná jarmočná sobota, čo má čosi z hluku nevšedného, štipku záhadného. Škoda len, že sa všetko pekné tak rýchlo končí.

Nezostáva iné než sa tešiť z augusta a premýšľať či o rok bude zase taký skvelý. Lebo, mení sa všetko a preto si život treba užiť tu a teraz. Aj na to slávnosti a aj jarmok sú.

Oto Filip