Jarmok, a na ňom…

6.aug 2016

Jarmok, a na ňom…

Zaber z otvorenia

Záber z otvorenia

Sú rôzne jarmoky. S rozličnou náplňou, s dlhou alebo kratšou tradíciou, občasné či pravidelné. Ten na slávnostiach má zo všetkých po troche.

Existuje od roku 2004 a na rozdiel od tých niekdajších, na ktoré sa v prvom rade šlo zarobiť, tento je svojráznym sviatkom. Nie náhodou nesie meno jarmok umenia. Lebo najmä o to na ňom ide. O umenie hudobné a tanečné, výstavné a gastronomické, o suveníry a ponuku neskutočne zaujímavú.

Ponuka na pohladanie

Ponuka na pohľadanie

Všetko je na ňom: domáce špeciality, pochúťky z krajiny predkov, torty a koláče, vína, srdiečka jarmočné a iné. Ako aj spravidla, neobišiel sa bez príhovoru hostiteľov. V prvom rade predsedu Obce Báčsky Petrovec Srđana Simića, ktorý podotkol, že jarmok zoskupil tých najusilovnejších a najlepších ľudí, ktorí sa celé roky zaoberajú výrobou suvenírov a ručných prác, ktorí nielenže zachovávajú tunajšiu kultúru, ale aj učia mladšie generácie ako rešpektovať zvyky.

Kysacske folklorne nadeje

Kultúrny program začali kysáčske folklórne nádeje

Po príhovoroch predstaviteľov partnerských miest nasledoval kultúrno-umelecký, najmä folklórny program.

Samozrejme, jarmok sa neobišiel bez kopy dobrej nálady a všetkého, čo jarmok robí jarmokom. Tlačenice, stretnutia známych, štipky rozhovoru. Trval až dovtedy kým človeka nepremohol plazivý vnútorný hlas: bolo to neskutočne pekne a bolo tam všetkého. Napriek hojnému predpoludňajšiemu dažďu, ktorý si prišiel na svoje.

Bolo toho ozaj dosť. Dovidenia nabudúce, v tomto istom filme. Ten čas dozrievania a zmúdrenia, čo prichádza a odchádza. Tá tradičná jarmočná sobota, čo má čosi z hluku nevšedného, štipku záhadného. Škoda len, že sa všetko pekné tak rýchlo končí.

Nezostáva iné než sa tešiť z augusta a premýšľať či o rok bude zase taký skvelý. Lebo, mení sa všetko a preto si život treba užiť tu a teraz. Aj na to slávnosti a aj jarmok sú.

Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs