Na úspešný predaj tovaru alebo myšlienky musíte mať dobre pripravenú kampaň. To znamená presne zadefinovaný cieľ, určené cieľové skupiny, spresnených realizátorov kampane, pravdaže, aj peniaze, nakoniec aj zhodnotenie výsledkov kampane. Aj v prípade, keď sa pokúšate presadiť konzumáciu práva na vzdelávanie v materinskom jazyku; trebárs výzvu, aby sa školáci spolu so svojimi rodičmi rozhodli pre slovenský jazyk ako voliteľný predmet alebo vôbec pre slovenské školy.
Jednu z takých kampaní má za sebou Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, hoci ste ju možno nepostrehli, lebo v tradičných médiách (aj v Hlase ľudu), nech nehovoríme o sile spoločenských sietí, bola viditeľná minimálne. Hoci ešte v marci na schôdzi Výboru pre vzdelávanie bolo avizované, že počítajú so všestrannou pomocou, čiže, ako sa písalo v Hlase ľudu z 18. marca t. r. (č. 11) na s. 5: „VPV v tomto zmysle vyzve k maximálnej spolupráci učiteľov, matičiarov, médiá a najmä rodičov.“
Nehovoríme teraz o iných slovenských inštitúciách a ich úlohe v kampani, iba sa sústreďujeme na oblasť médií. Počítali teda aj s médiami a dobre uvažovali, lebo médiá majú významnú rolu v prezentovaní myšlienok, niekedy až osudovú. Sú totiž jedným z hlavných kanálov komunikácie v reklame (a čo iné je výzva, aby sme si deti zapisovali na hodiny slovenčiny, ak nie reklama pre brand pod názvom slovenský jazyk?), ale aj spojivom medzi štátnymi štruktúrami, v našom prípade NRSNM, a verejnosťou, čiže Slovákmi a tými, ktorí sa cítia byť Slovákmi.
Od zverejnenia hlasľudovského riportu veľa vody pretieklo Dunajom. V médiách takmer nebolo cítiť kampaň na nábor žiakov do slovenských škôl, alebo výzvu, aby sa deti zapisovali na hodiny slovenčiny ako voliteľného predmetu. Hoci v rámcoch celomenšinových ide o kruciálnu záležitosť. Boli síce aj isté mediálne vystúpenia súčasných hybných síl menšinového vzdelávania, ale skôr na návrh médií, nie z vlastnej iniciatívy ako súčasť prepotrebnej kampane.
Iba oficiálny maličký leták zaslaný mailom na adresu Hlasu ľudu v uzávierkový deň, bez upresnenia, ako s ním postupovať (následne zverejnený v č. 23 našich novín s dátumom 10. júna na s. 39 na maličkom priestore), napovedal, že sa niečo deje v oblasti vzdelávania. Náznaky kampane, ale bez oficiálneho oslovenia, čiže jeden komunikačný kanál kampane bol takrečeno upchatý ihneď na štarte.
Kampaň určite prebiehala aj na iných úrovniach, napríklad v školách. Avšak pre komunitu Slovákov začína akosi byť príznačný jav nedostatok spolupráce a komunikácie medzi Slovákmi, aj slovenskými inštitúciami. Škoda. NRSNM mala najlepšie úmysly, pravdepodobne budú aj pozitívne výsledky kampane, ale skutočná sila je v jednotnom nástupe. Ten nám jednoznačne chýba. A čistiace prostriedky na upchaté komunikačné kanály sa míňajú.