Náš dobrý Duch

21.sep 2020

Náš dobrý Duch

Neraz sme v situácii robiť veci, akoby sme boli prinútení. V každodennej práci, najmä v tvorbe, v písaní a vôbec v umení je to akoby by bolo bez ducha – jednoducho preto, že sme to museli spraviť a že sme do tvorby nevložili seba.
Najčastejšie taký je aj výsledok – takmer žiadny.
Náš dobrý Duch pochádza z latinského slova spiritus, čo znamená „dych“, ale tiež „duch, duša, odvaha, ráznosť“. V gréčtine tento rozdiel existuje medzi pneumou (pneuma), „dychom, pohybujúcim sa vzduchom, duchom“ a psychikou (psychē), „dušou“.
V kresťanskej filozofii a teológii je to nehmotná substancia (spiritus), ktorá môže byť vytvorená (anjeli a človek) a nestvorená (Boh). Ľudský duch je nemateriálny začiatok, nositeľ racionálneho myslenia a vôle. Pre pozemský život je v hlbokom spojení s telom, priestorom a časom. Podľa sv. Augustína je ľudský duch božským osvietením, podľa Tomáša Akvinského je duchom zdieľanie ľudskej duše v božskom. U kresťanských mystikoch novoplatonickej proveniencie je duch iskrou duše (scintila animae, gréc. synteréza), nezničiteľným prvkom v základoch ľudskej psychiky, „okolo ktorej duša hľadí na Boha a on na ňu“.
Vo filozofii je to nehmotná substancia. Podľa Platóna je duch (νοΰς) metafyzickým prvotným základom sveta a ľudskej duše. Podľa Descarta je duch (spiritus) myšlienková substancia (ens cogitans), nedeliteľný, nerozšíriteľný a úplne odlišný od hmoty. V nemeckom idealizme je duch (Geist) základom kognitívno-teoretických a ontologických špekulácií. Podľa Hegela je duch etapou v dialektickom vývoji myšlienky a prejavuje sa v troch formách (subjektívna alebo psychologická, objektívna alebo historická a absolútny alebo božský duch). Materialistickí filozofi redukujú ducha na hmotu (L. Feuerbach, K. Marx). Podľa niektorých filozofov je duch prekážkou pre život a prírodu (L. Klages, M. Scheler). Moderná západná filozofia neustále pochybuje o podstatnosti a osobnosti ducha, zatiaľ čo moderné prírodné vedy prakticky úplne vylúčili pojem ducha z jeho terminológie. Nastoľuje sa otázka – prečo?
Neporovnávajme svoj život s inými a ani ich nesúďme, nemáme ani poňatia, o čom je ich príbeh, tak ako oni nemajú poňatia o našom. A zmierme sa so svojou minulosťou, lebo nám nedovolí žiť v prítomnosti.
Preto sa držme nášho dobrého Ducha.
Čo si o nás myslia, to nie je naša starosť.
Verme vo víťazstvo vôle a dobrej mysle.
Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

pripravil: Miroslav Benka

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.