Prečo je budúcnosť regeneratívneho poľnohospodárstva už dnes nevyhnutnosťou

Ako by ste najjednoduchšie vysvetlili, čo je regeneratívne poľnohospodárstvo a čím sa líši od konvenčnej a organickej produkcie?
– Regeneratívne poľnohospodárstvo využíva prirodzené procesy na udržateľnú produkciu. Zachováva pôdu a časom ju robí zdravšou, biologicky rozmanitejšou a produktívnejšou. Za regeneratívne poľnohospodárstvo považujeme taký spôsob výroby, ktorý využíva postupy ako obmedzené obrábanie pôdy, rotáciu plodín, pestovanie medziplodín, aplikáciu kompostu a podobne. Konvenčné poľnohospodárstvo sa opiera o intenzívne obrábanie pôdy (oraním či hlbokou kultiváciou), často pod monokultúrami, a o používanie syntetických hnojív, pesticídov a herbicídov s cieľom dosiahnuť vysoké úrody. Organické poľnohospodárstvo predstavuje dôležitý krok vpred oproti konvenčnému: vyhýba sa používaniu syntetických chemikálií, pracuje s väčšou biodiverzitou, používa kompost, medziplodiny a rotáciu. Regeneratívne poľnohospodárstvo sa na rozdiel od obidvoch predchádzajúcich zameriava v prvom rade na obnovu pôdy a ekosystému: zvyšovanie obsahu organickej hmoty, posilnenie pôdnej mikrobiológie, intenzívne používanie pokrývnych medziplodín a minimalizáciu zásahov do pôdy.

Aké sú hlavné princípy regeneratívneho poľnohospodárstva a akým spôsobom prispievajú k zachovaniu úrodnosti pôdy a biodiverzity?
– Regeneratívne poľnohospodárstvo stojí na niekoľkých kľúčových princípoch a pravidlách. Regeneratívne hospodárenie stojí na niekoľkých základných princípoch. Začína sa poznaním vlastného kontextu, keďže každé hospodárstvo funguje v iných pôdnych, klimatických, trhových či rodinných podmienkach. Ďalším oporným bodom je minimálne narúšanie pôdy – plytká príprava či priama sejba obmedzujú zásahy do pôdnej štruktúry a chránia jej mikrobiálny život. S tým úzko súvisí aj trvalé pokrytie pôdy, ideálne živými rastlinami alebo ich zvyškami, ktoré bránia erózii, udržiavajú vlhkosť a stabilizujú teplotu. Veľký význam má aj rozmanitosť. Rôzne rastlinné druhy, miešanie plodín, integrácia hospodárskych zvierat či priestor pre divú zver vytvárajú komplexné ekosystémy odolné proti škodcom, chorobám aj výkyvom počasia. Neoddeliteľnou súčasťou je prítomnosť živého koreňa počas celého roka – pôda nemá zostať „holá“.

Kedy a s akým cieľom bol založený Zväz pre regeneratívne poľnohospodárstvo Srbska a aké sú jeho hlavné dnešné aktivity?
– Zväz pre regeneratívne poľnohospodárstvo Srbska vznikol začiatkom roku 2024 s cieľom podporiť prechod čo najväčšieho počtu poľnohospodárov z konvenčnej produkcie na regeneratívne postupy, ktoré obnovujú pôdu a zvyšujú jej odolnosť. Medzi aktivity zväzu patrí príprava a zverejňovanie rôznych edukačných materiálov – od príručiek a návodov až po videá. Pravidelne organizuje workshopy, prednášky a Dni poľa.

Do akej miery sú poľnohospodári v Srbsku oboznámení s konceptom regeneratívneho poľnohospodárstva a aká je ich pripravenosť uplatniť ho v praxi?
– Regeneratívne poľnohospodárstvo je v Srbsku stále nový, no čoraz prítomnejší koncept. Povedomie o jeho význame rastie najmä medzi producentmi, ktorí už pocítili dôsledky degradácie pôdy, sucha a zvyšovania výrobných nákladov. Pripravenosť poľnohospodárov na prechod je však stále obmedzená, najmä pre nedostatok inštitucionálnej podpory a chýbajúce finančné stimuly.

Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelia výrobcovia, ktorí chcú prejsť na regeneratívny spôsob produkcie?
– Najväčšie výzvy pri prechode na regeneratívne poľnohospodárstvo sa dajú vnímať v troch rovinách – ekonomickej, systémovej a spoločenskej. Z ekonomického hľadiska poľnohospodári narážajú na to, že neexistujú vhodné finančné mechanizmy, ktoré by ich podporili počas prechodného obdobia. Systémové prekážky sú rovnako vážne. V Srbsku stále chýbajú presné kritériá aj štandardy pre regeneratívnu produkciu. Napokon je potrebné počítať aj s časovým faktorom: pozitívne účinky regeneratívnych postupov sa nedostavujú okamžite a často trvá päť až desať rokov, kým sa prejavia naplno.

Ako regeneratívne poľnohospodárstvo prispieva k zmierňovaniu klimatických zmien a znižovaniu emisií CO₂ v poľnohospodárstve?
– Regeneratívne poľnohospodárstvo zmierňuje klimatické zmeny jedným z najefektívnejších a zároveň najprirodzenejších spôsobov – návratom uhlíka späť do pôdy. Zdravá pôda je kľúčovým prvkom uhlíkového cyklu. Regeneratívne postupy – minimálne obrábanie, medziplodiny, rotácia, kompost, integrácia zvierat – tento trend obracajú.

Aké sú plány zväzu v nasledujúcom období – plánujú sa projekty, semináre alebo spolupráca s medzinárodnými organizáciami?
– Zväz pre regeneratívne poľnohospodárstvo Srbska je stále v ranej fáze rozvoja, no pokračuje rovnakým smerom – cez vzdelávanie, praktické ukážky v teréne a podporu výrobcom, ktorí chcú prejsť na regeneratívne postupy.

Foto: z archívu Zväzu pre regeneratívne poľnohospodárstvo