Pred našimi očami, navidomoči, sa už príliš často dejú kataklizmy. Osobné, vojnové, a hlavne prírodné.
Najnovšie sa v katastrofickej tónine príroda prihovorila na Filipínoch, keď sa pred týždňom v 220-tisícovom meste Tacloban rozzúril zlovestný tajfún v superbúrke Haiyan. Neuveriteľná rýchlosť vetra, ktorá miestami dosiahla vyše 300 kilometrov za hodinu, usmrtila asi 10 000 ľudí a bohviekoľko je ešte stále nezvestných. Tajfún vyčíňal aj vo Vietname a v Číne. Konečné následky sú ešte stále nedozerné, ale to, čo je evidentné, vôbec neposmeľuje občanov tej časti svetadiela: mŕtvoly najbližších, trosky domov, nedostatok pitnej vody a potravín, šírenie nákazlivých chorôb. Bolesť, smútok, plač…
Ani v našom bližšom okolí počasie nebolo príliš krotké. Na sklonku minulého týždňa sa na chvíľu „zdivelo“ aj v Chorvátsku a Slovinsku. Záhreb, Rijeku, Liku, Opatiju, ale aj slovinské pohoria a tamojšie osídlenia, navštívil nečas v podobe prudkého vetra, ktorého rýchlosť miestami bola až 220 kilometrov za hodinu. Následky sú, našťastie, menej katastrofálne: desiatky ľudí zranených, niekoľko, žiaľ, aj usmrtených, vytrhnuté stromy, zbúrané budovy. Pre postihnutých to znamená: bolesť, smútok, plač.
Všetkému sú vraj na príčine klimatické zmeny. Na tie v najväčšej miere vplýva zrovna človek. I keď sa klíma na našej planéte odjakživa menila, ako výsledok zmien prírodných okolností, klimatické zmeny sú jednou z najväčších nástrah, s ktorou si Zem zoči-voči vytasila meče. Priemyselná revolúcia 20. a 21. storočia, okrem všetkých pozitívnych následkov, prináša aj novú definíciu klimatických zmien, pod ktorými sa v súčasnosti chápe zmena klímy, ktorú priamo alebo nepriamo možno pripísať ľudskej aktivite. To vedie k zmene štruktúry atmosféry, zvyšovaniu globálnej teploty a vytváraniu skleníkového efektu.
Vtedy sa príroda dá do garde postoja, zazrie, zareve, pomstí sa – ľudstvu. Ľudstvo, teda niektoré jeho relevantné zložky – Spojené národy, EÚ, mimovládky, jednotlivci, bojujú o záchranu planéty a o zastavenie klimatických zmien, čo v konečnom dôsledku, ak nebude akcia celého obyvateľstva planéty Zeme, neprinesie takmer žiadne výsledky. Preto treba bojovať vždy a všade – na lokálnej úrovni v prospech globálneho sveta a budúcnosti všetkých nás.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová