Prof. Dr. Miroslav VITÉZ: Modernú legislatívu treba dôsledne uplatňovať

26.jan 2014

Prof. Dr. Miroslav VITÉZ: Modernú legislatívu treba dôsledne uplatňovať

Zriadenie novej organizácie súdnictva v Srbsku má o. i. za následok zrušenie súdnej jednotky Základného súdu v Novom Sade pre Obec Báčsky Petrovec.

vitez

Prof. Dr. Miroslav Vitéz: Modernú legislatívu treba dôsledne uplatňovať (foto: J. Bartoš)

V súvislosti s aktuálnou ošemetnou situáciou hovoríme s Dr. Miroslavom Vitézom, expredsedom Legislatívnej komisie Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsku) a riadnym profesorom obchodného práva na Ekonomickej fakulte v Subotici, ktorý poukazuje na jej širší kontext.

– Pán profesor, ako komentujete skutočnosť, že občania Báčskopetrovskej obce utratili súdnu jednotku? Nechcelo by to sudcov, ktorí hovoria po slovensky?

– Nesporne sa uvedená legislatívna zmena dotkla aj záujmov jednej časti našej komunity osídľujúcej Báčskopetrovskú obec, lebo sťažila okolnosti na uplatňovanie ich národnostno-menšinového práva na používanie vlastného jazyka a písma v jednej rovine úradného styku – v základnom súdnictve. Vzniknutý problém je zložitý, má viaceré aspekty.

Po prvé, úprava používania národnostno-menšinového jazyka a písma ako zložky tzv. kultúrnej samosprávy národnostnej menšiny v širšom znení zakotvuje v medzinárodných dohovoroch, v našej Ústave z roku 2006 a početných domácich zákonoch a zapadá do kontextu úpravy vzťahov  medzi väčšinou a menšinou vôbec.

Po druhé, budujeme občiansku spoločnosť založenú na politickom pluralizme, rovnosti a rovnoprávnosti občanov bez ohľadu na existujúce rozdielnosti medzi nimi, potom sociálny, trhový, právny štát založený na panovaní práva, demokracie.

V oblasti úpravy vzťahov väčšiny a menšiny máme modernú a pokrokovú legislatívu. Sama osebe však nestačí, treba sa zasadzovať za jej dôsledné, úplné uplatňovanie, za jej zdokonaľovanie podľa súčasných tendencií v komparatívnej praxi a práve. Toto úsilie premietnuté do polohy báčskopetrovského prípadu znamená nielen sa zasadzovať za znovuzriadenie uvedenej súdnej jednotky, alebo inej formy výkonu základnej súdnej funkcie  v obci, ale i za jej obsadenie sudcovským a iným kádrom uspôsobeným uplatniť aj slovenský jazyk a písmo v jej činnosti.

V nadväznosti na tieto meradlá treba posilňovať aj snahy zamerané na efektívne uplatňovanie nielen práva používať slovenský jazyk, písmo a iné práva v úradnom styku v rovine súdnictva, ale i v iných oblastiach úradného styku, ako aj iných práv a slobôd z korpusu práva národnostnej menšiny na samosprávu v kultúre, vzdelávaní, informovaní.

Len tak sa deklarovaná ústavná kategória kultúrnej samosprávy v širšom význame vrátane národnostno-menšinového práva na používanie slovenského jazyka a písma v úradnom styku – naplní skutočným obsahom.

Pravda, ide o zložitý proces odrážajúci pulz vývoja našej spoločnosti, ale i stav národnostného vedomia a cítenia príslušníkov našej komunity, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vážne oslabované v dôsledku známych okolností.

Na prekonaní tohto nepriaznivého subjektívneho stavu treba, aby konali naše organizácie pôsobiace predovšetkým v oblasti kultúrnej samosprávy.

– Sú vôbec u nás sudcovia a prokurátori, ktorí slovenský jazyk ovládajú na žiaducej úrovni?

– Kádrovú otázku by dozaista bolo možné veľmi rýchle riešiť, keďže sú kádre, ktoré by určite za pomerne krátky čas dokázali posilniť vlastnú odbornosť používaním slovenského jazyka a písma tak, aby mohli obsadiť sudcovskú funkciu.

Medzitým v súdnej, ale aj inej praxi príslušníci našej komunity často nepožadujú uplatniť zaručené právo použiť vlastný jazyk a písmo, lebo mnohokrát uvedené predpoklady na to ani nie sú, napríklad vtedy, keď oprávnená osoba v konaní slovenský jazyk a písmo neovláda.

Na druhej strane často sa občanom ponúknu služby tlmočníka, alebo oni jednoducho dokážu svoj záujem obhájiť aj nematerinským jazykom.

Nie div, že potom štát aplikáciu tohto národnostno-menšinového práva posudzuje len cez prizmu efektívnosti, racionalizácie výkonu súdnej funkcie, zahrnie ju do procesu reorganizácie súdnictva, okolnosti na realizáciu tohto práva jednoducho zmení, čo následne môže spôsobiť sťaženie jeho používania, a potom aj jeho skutočný zánik.

Pritom treba mať na zreteli, že je meradlo racionálnosti tiež predpokladom na výkon národnostno-menšinových práv, ktoré je zakotvené v medzinárodných dohovoroch, domácej legislatíve, i keď ho koriguje kritérium tzv. získaných práv.

Iba spomienka na súd v Petrovci? (foto: J. Čiep)

Iba spomienka na súd v Petrovci? (foto: J. Čiep)

– Majúc na zreteli tieto a iné relevantné skutočnosti, v akej miere je vôbec reálne dožadovať sa zmeny prakticky čerstvého Zákona o sídlach a oblastiach súdov a verejných obžalobcov práve prostredníctvom inštitúcie národnej iniciatívy, čiže zabezpečením 30 000 podpisov? Nebolo možno možné – podstatne skôr – pokúsiť sa predísť zrušeniu súdnej jednotky v Petrovci inými metódami?

– Sú aj iné možnosti na doplnenie tohto zákona ako napríklad v legislatívnom konaní v Národnom zhromaždení navrhnúť jeho zmenu prostredníctvom poslanca alebo poslancov, tiež prostredníctvom Ochrancu občanov, respektíve túto zmenu mohla iniciovať Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Zložitejším spôsobom by sa podobný účel mohol dosiahnuť rozhodnutím Ústavného súdu o nesúlade konkrétnych ustanovení Zákona o sídlach a obvodoch súdov a verejných prokuratúr vzťahujúcich sa na organizáciu Základného súdu v Novom Sade v časti týkajúcej sa Báčskopetrovskej obce Ústavou zaručenými ľudskými a menšinovými právami a slobodami.

Na začatie konania pred Ústavným súdom z tohto právneho dôvodu je oprávnená aj Národnostná rada, tiež Ochranca občanov ak zhodnotia, že došlo k porušeniu Ústavou a zákonmi zaručených práv a slobôd príslušníkov našej národnostnej menšiny.

– O to skôr, že tento postup možno podoprieť aj ustanoveniami zakotvenými v Ústave Republiky Srbska…?

– Zdá sa mi, že z hľadiska Ústavy z roku 2006 uvedený zákon v opísanej časti je asi v nesúlade s ústavnou zásadou o osobitnej ochrane národnostných menšín (čl. 14), potom so základnou zásadou o priamom uplatňovaní zaručených práv previazanou s extenzívnym a zladeným výkladom ústavných ustanovení o ľudských a menšinových právach (čl. 18), základnou zásadou o obmedzeniach ľudských a menšinových práv, kde sa okrem iného zdôrazňuje, že sa dosiahnutá úroveň ľudských a menšinových práv nemôže zmenšovať (čl. 20), potom s ustanoveniami o práve na zachovanie osobitostí príslušníkov národnostných menšín (čl. 79) a niektorými inými ústavnými ustanoveniami.

– Nemáte dojem, že akosi chýbal včasný koordinovaný nástup našich (ne)zainteresovaných subjektov…?

– Myslím si, že dosiahnutý stav úpravy vzťahov väčšiny a menšiny treba ochraňovať, včasne vystriehnuť jej slabosti v praxi, ako aj pripravované zmeny v legislatíve.

Pritom sa treba snažiť zapojiť sa do prípravných prác každej novej úpravy priamym alebo nepriamym, ale koordinovaným spôsobom. V tomto úsilí by predstih mali mať naše národnostné organizácie, združenia, ale aj miestne samosprávy, v ktorých žijú príslušníci našej komunity.

Keby v predošlom období nebolo ustražujúceho úsilia Legislatívnej komisie Matice slovenskej a jej dotknutej členky (priestupkovej sudkyne), tak by oddelenie Priestupkového súdu v Báčskej Palanke asi tiež už nesídlilo v Báčskom Petrovci.

Juraj Bartoš

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs