Rozbory, prierezy, umiestnenie

Je to už viacročnou praxou, že Agentúra pre hospodárske registre Srbska pravidelne zverejňuje správy o stave ekonomiky, prípadne o spoločnostiach najlepších a tých málo úspešných. V duchu toho,  prezentovala prezentáciu s názvom 100 naj… hospodárskych spoločností v Srbsku v roku 2015.

Možno sa z nej dozvedieť, že je z veľkých Telekom (MTS) Srbsko prvý na zozname podľa zisku – vyše šestnásť miliárd dinárov – že, najväčšie podnikateľské príjmy realizoval Naftový priemysel Srbska (NIS) , že najväčší majetok a kapitál vlastní Verejný podnik Elektrohospodárstvo Srbska (EPS). Na tej druhej, negatívnej strane si možno všimnúť, že najväčšiu netto stratu má Farmakom zo Šabcu a najväčšie celkové straty Verejný podnik Srbijagas (čosi viac od 150 miliárd dinárov).

Hoci aj týchto pár udajov poskytujú aký-taký obraz našej ekonomiky, treba si všímať aj jej segmenty iné. Jedným z najdôležitejších, aspoň z aspektu perspektív a presadenia sa na trhu je i konkurencieschopnosť. Podľa správy s názvom Globálny index konkurencie 2016 – 2017, v zozname sledujúcom stav v 138 krajín, sme stúpli o štyri priečky, no stále sme len na 90.mieste. Všetky z okolitých krajín, vyjmúc Bosny a Hercegoviny (je na 107 pozícii) sú na tom lepšie od nás. Macedónsko je na 68., Chorvátsko  na 74., Albánsko na 80. pozícii.

Pozorujúc podľa kritérií, podľa ktorých sa hodnotí konkurencieschopnosť, Srbsko je podľa zdravotníctva a základného vzdelávania na 53 mieste vo svete. Keď ide o vysoké školstvo a rôzne školenia je na 69., zatiaľ čo je podľa infraštruktúry na 74 pozícii.

Najhoršie na tom sme podľa podindexu Inovácie a činitele sofistikovanosti. Tam sme medzi poslednými, až na 120. mieste vo svete. Nepreslávili sme sa ani na pláne účinnosti trhu výrobkov, účinnosti trhu práce, alebo v rozvoji finančného trhu. Inými slovami, aj tento index naznačuje, kde by sme sa hospodársky mali angažovať a orientovať viac a kde menej.

                                                                  Oto Filip