Štyridsaťročná hudobná púť

24.sep 2014

Štyridsaťročná hudobná púť

Prvú singel play platňu nahrali: (zľava) Miroslav Pavlović, Dževad Ramić, Ján Dobrík a Vladimír Kováč (foto: z archívu skupiny)

Prvú singel play platňu nahrali: (zľava) Miroslav Pavlović, Dževad Ramić, Ján Dobrík a Vladimír Kováč (foto: z archívu skupiny)

K JUBILEU SKUPINY MAKS ZO SELENČE

Písal sa rok 1974, keď sa skupinka selenčských hudobníkov rozhodla založiť skupinu, ktorá má za sebou šesť albumov, obrovské množstvo vystúpení a najmä elán do práce, ktorý pretrváva už 40 rokov. Ide o skupinu Maks zo Selenče, ktorej členovia hrdo zdôrazňujú, že hrali v takmer všetkých slovenských osadách. Na zoznam nepridali ešte len tri slovenské osady. S Jánom Dobríkom, spevákom a frontmanom tejto skupiny, sme si zaspomínali na ich hudobné začiatky a pokúsili sme sa pretriasť 40-ročnú kariéru.

Ako nastala skupina Maks?

– Skupinu sme založili Ján Fodra, Adam Ralbovský a ja. Pravdaže, mali sme hudobné skúsenosti, keďže sme často zastupovali určitých členov iných skupín, ktoré vtedy pôsobili, napr. v skupine Rubíny, a mali sme aj svoje osobitné vystúpenia. Vtedy sme prevažne hrávali piesne vtedajších rokových skupín a tesne pred vystúpením na kirvaji v Lugu 4. septembra 1974 rozhodli sme sa, že si založíme skupinu. V tom období meno Maks bolo v populárnych filmoch pomerne časté a všetci sme sa medzi sebou oslovovali týmto menom. Preto sme sa aj my rozhodli, že sa naša skupina bude tak volať.

Vtedy ste hrávali slovenské ľudové a terajšie ex-Yu piesne. Ako sa zrodila idea nahrať prvú gramoplatňu?

– Naša prvá gramoplatňa vyšla v roku 1981. V selenčskom štúdiu Rádia Báč sme nahrali dve piesne, ktoré sme zaslali na konkurz festivalu Mladosť v Subotici. Na naše prekvapenie, schválili nám tie dve pesničky a mali sme možnosť vystúpiť na veľkolepom podujatí Deň mladosti pred viac ako 10-tisíc divákmi, po boku skupín Piloti, Film, Model a iné. Po vystúpení nasledovalo druhé prekvapenie. Boli sme zaradení medzi šestnásť najlepších skupín a mali sme vystúpiť v ďalšom kole, teda v sobotu. Keďže sme vôbec nepočítali s tým, že nás zaradia do festivalu, a ešte menej, že postúpime do ďalšieho kola, mali sme dohodnuté hranie na svadbe v Hložanoch, čo znamenalo, že v Subotici v žiadnom prípade v sobotu nemôžeme vystúpiť. Priaznivou okolnosťou bolo to, že sme mali možnosť podpísať zmluvu s vydavateľstvom Diskos, výsledkom čoho bola naša prvá platňa, na ktorej boli dve piesne – Rock and roll je krásna vecHudobná zábava. Spomínam si, že sme tie dve piesne museli nahrať za hodinu a dnes jednu pieseň nahrávame po celý deň.

Záber zo zábavy v Mládežníckom dome v Selenči v roku 1982 (foto: z archívu skupiny)

Záber zo zábavy v Mládežníckom dome v Selenči v roku 1982 (foto: z archívu skupiny)

V repertoári ste mali prvé autorské piesne, ale váš prvý album obsahoval iba ľudové piesne.

– Áno, prvý album, ako aj jeho názov hovorí, obsahoval iba ľudovky.  Slovenské ľudové piesne sme vydali v roku 1987 pre Rádio-televíziu Belehrad a vtedajšiu skupinu tvorili Dževad Ramić, Juraj Zolňan, Juraj Súdi a ja. Podnietil nás k tomu istý pán, ktorý sa zaoberal predajom platní a kaziet. Bol hosťom na svadbe, kde sme hrali, a navrhol nám nahrať kazetu. Album sme nahrávali počas septembra a októbra v roku 1987 a obsahoval 14 piesní.

A potom nasledovali albumy s autorskými piesňami.

– Druhý album Čarovná noc sme vydali v roku 1991. Obsahuje dvanásť piesní, z čoho je päť autorských. O tento album bol veľký záujem. Najprv vyšiel v náklade 3-tisíc kaziet, a potom ešte 2-tisíc. Propagovali sme ho po našich osadách, ale potom nás v tom zastavila vojna. O štyri roky sme v rukách mali tretí album, presnejšie tretiu kazetu a prvé cédečko. Je to  album Slovenský sedliacky syn, a tu sme už mali aj ženský vokál. Vtedy s nami začala spievať Anička Dudková, ktorá bola členkou našej skupiny dlhý rad rokov. Album obsahoval dvanásť piesní, z ktorých bola pieseň Aká to ruža trojaká bezpochyby opravdivý hit. Malé jubileum – 25 rokov sme mali osláviť v roku 1999. Plánovali sme vtedy vydať cédečko, ale potom sme zvážili, že nie je vhodná chvíľa a posunuli sme ho o rok neskoršie. Album sa volá Cestujeme a keďže sa člen skupiny Štefan Petráš odsťahoval do Ameriky, nahrávali sme ho na relácii New York – Selenča. Vtedy sa nám pridal Dominik Krajčík, ktorý s nami hrá dodnes. Piaty album vyšiel v roku 2005 a obsahoval až 21 piesní. Aj tento album bol sčasti nahratý „na diaľku“ a sčasti v Štúdiu M Novosadského rozhlasu.

Ján Dobrík – vždy s gitarou v rukách

Ján Dobrík – vždy s gitarou v rukách

Po tomto albume ste mali viacročnú prestávku. Po deviatich rokoch vyšlo vaše najnovšie cédečko. Čo bolo príčinou takej prestávky?

– Jednoducho povedané, nemali sme času. Takmer každý víkend sme hrávali a možno by sme ho ani teraz nevydali, keby sme neoslavovali jubileum. My sme skupina, ktorá má zaplánované vystúpenia aj niekoľko mesiacov vopred. V poslednom čase si všímame, že si naše publikum zase čoraz viac žiada iba slovenské ľudové piesne, a preto sme najnovší album Veselo k jubileu upravili tak, aby bol čím bližšie ľudovkám. Album sa môže kúpiť, ale rozhodli sme sa, že ho viac budeme darovať, ako predávať. Je to svojrázny darček pre naše publikum.

Práca hudobníka má určite pozitívne, ale aj negatívne stránky. Boli také chvíle, keď ste chceli odstúpiť od tejto práce?

– Nie, neboli. Je to náročnejšie, ale naša skupina funguje tak, že má všetko vopred dohodnuté, každý si spĺňa svoje povinnosti, a potom niet problémov. Jedine nám možno chýba spánok, ale zvykli sme si. Spomínam si na rok 1994, keď sme mali opravdivý hudobný maratón. Vo štvrtok a v piatok sme hrali v Selenči, v sobotu na svadbe v Kysáči, v nedeľu na zábave v Petrovci, v pondelok a utorok na futbalovom turnaji v Hložanoch, v stredu na zábave v Pivnici, vo štvrtok a v piatok zase v Selenči, v sobotu na svadbe v Erdevíku a v nedeľu do rána v Petrovci. Mali sme jedenásť vystúpení zaradom. Ak sme vtedy neodstúpili, tak už nikdy neodstúpime. A stalo sa aj to, že sme hrali na svadbe a v ten istý večer vystúpili na festivale, takže sme jazdili na relácii Petrovec – Selenča.

Minuloročné vystúpenie na Rocktone

Minuloročné vystúpenie na Rocktone

Je rozdiel medzi zábavami v 80. a 90. rokoch a súčasnými?

– Zábavy sú v každej osade inakšie. Všade sa mladí zabávajú, ale niekde je to výraznejšie, niekde zase trochu menej. No my sa vždy snažíme zdvihnúť náladu a myslím si, že sa nám to stále darí. My sme obyčajní ľudia, ktorí sa chcú porozprávať, žartovať a kamarátiť, a to určite vedia aj mladí, a možno práve preto prichádzajú v takom počte.

Aké sú plány maksovcov do budúcna?

– Plánujeme sa zúčastniť na blížiacom sa festivale Zlatý kľúč, na ktorom by sme mali vystúpiť s dvomi speváčkami. Máme novú posilu, speváčku Vlastu Vachulovú a, samozrejme, plánujeme vystupovať aj naďalej. Nikto z nás nevie, koľko rokov budeme vystupovať, ale plánujeme ešte zotrvať na tejto ceste, lebo nás zatiaľ ani sila, ani vôľa neopúšťajú.

Jasmina Pániková

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs