Spomínanie na dobré, staré časy akoby bola najvýraznejšou charakterovou črtou balkánskych, či presnejšie ex-juhoslovanských národov. Tento pud je niekedy až taký silný, že zabúdame žiť prítomnosťou a budovať zdravú budúcnosť.
Uznáte, že sa často mysľou a rozhovorom vraciame do rokov osemdesiatych (minulého storočia), keď vraj boli lepšie časy ako teraz. Časy, keď prekvitalo bratstvo a jednota, časy, ktorých dva posledné symboly v uplynulý víkend definitívne odišli do histórie – bývalá prvá dáma Jovanka Broz a bývalá „juhoslovanská“ letecká spoločnosť JAT. V tej nie tak veľmi ďalekej minulosti rovnosť bola kategória, ktorá sa rozmáhala, aspoň navonok. Avšak práve rovnosť je ťažko udržateľná kategória, keď máme na mysli chamtivú prírodu človeka, ktorý po tom, keď raz ochutná moc, poľahky sa jej nevzdáva. To sa v dejinách ľudstva neraz potvrdilo.
Tým o niečo mladším, ktorí si životy budujú teraz, rozprávky o voľakedajšom juhoslovanskom lesku nehovoria nič. Veď treba žiť tu a teraz! V časoch, jemne povedané, trúchlivých, keď z každej svetovej strany a medzistrany číhajú najrozličnejšie nástrahy. Hľa, tam je finančná kríza a nezamestnanosť! Pozor, tam násilie a korupcia, z onej strany skáče na teba politický nátlak, i keď neraz zabalení v krásnom, farbenom papieri (či celofáne). Ajáj, odtiaľ sa valí guľomet nezdravej výživy so zdupľovanou dávkou liekov, ktoré by chceli (ale nedarí sa) zjemniť symptómy dávno chorej spoločnosti. A treba žiť, jesť, vykurovať, duchovne sa pozdvihovať – byť.
Tak je aj v prípade starého výroku V zdravom tele zdravý duch. Z jednej strany štát propaguje zdravú, organickú výrobu, bez používania pesticídov a fungicídov, ktorej konečné produkty sú pre naše peňaženky ešte stále dosť drahé, a v rovnakom čase, ale iným – skrytým, zabaleným, a potom zrazu odhaleným spôsobom podporuje liberalizáciu obratu GM potravín, ktoré chceli-nechceli môžu byť škodlivé pre náš organizmus. Avšak aj iné výrobky, ktoré sú pre nás zhubné, zužitkujeme bez toho, aby nás trápilo svedomie.
Poviete, a prečo by sme sa trápili s niečím, na čo nemáme vplyv. S niečím, čo si pod svoje zobrali velikánske kompánie a bezduchí mocnári, ktorým je dôležitý iba peňažný obrat a zisk… Odpoveď je len jedna, a tá už dávnejšie obieha všetky spoločenské siete, ktoré sa stali najrýchlejším a najviditeľnejším prostriedkom boja za lepší dnešok a miestom edukácie verejnosti: V národe je sila. Nezabúdajme na to a konajme tak, aby sme vytvorili hodné človeka a zdravé životné podmienky pre nás a pre budúce generácie.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová