Vianoce patria k najväčším a najkrajším kresťanským sviatkom, ktoré prostredníctvom narodenia Syna Božieho vyvolávajú prehodnocovanie mravných a ľudských hodnôt takmer u každého človeka.
Vianočné obdobie sa začína 24. decembra Štedrým dňom a končí sa 6. januára na Tri krále. Pre kresťanov Vianoce symbolizujú predovšetkým narodenie Ježiša Krista, ktorý spasil a vykúpil celý svet, pre iných zasa rodinný sviatok prinášajúci pokoj, radosť a Božie požehnanie. Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc je ozdobený stromček, štedrovečerná rodinná večera, darčeky, ale aj vianočné vinšovanie a mnohé obradné zvyky, ktoré si Slováci v Srbsku až dodnes naplno zachovávajú.
Symbolom Vianoc, na ktorý sa azda najviac tešíme, je ozdobený stromček, ktorý sa v minulosti zdobil – peril niekoľko dní pred Vianocami. Pri stromčeku sa na Štedrý večer zoskupila celá rodina a spievali sa nábožné piesne. Posadali si okolo prikrytého stola a najstarší v rodine sa pomodlil. Zaželal všetkým zdravie, bohatú úrodu a spomenul aj všetkých tých, ktorí ich predišli. Potom nasledovala večera. Najčastejšie to bola kapustnica s klobásou, záväzne págle alebo makové rezance s medom. Po večeri sa znovu pomodlilo, poďakovalo sa Bohu za večeru a celá rodina za stolom spievala nábožné pesničky.
Ráno na Božie narodenie rodičia deťom priniesli lavór s vodou, v ktorom boli nahádzané drobné kovové peniaze a papierové vedľa lavóra. V tej vode sa deti mali umyť, aby mali celý rok dosť peňazí. Na nich čakalo aj červené jablko, aby boli celý rok pekné ako to jablko. Jablko a kocku cukru dávali aj rožnému statku, aby bol po celý rok zdravý.
Pred raňajkami sa znovu spievali nábožné piesne a čakalo sa na polazuvárov z najbližšej rodiny. Naši predkovia si z materskej krajiny okrem pobožnosti so sebou priniesli aj rôzne zvyky a obyčaje nadväzujúce na určité cirkevné sviatky. Pôvodne to boli koledy, ktoré však na Dolnej zemi nadobudli trochu inú, modifikovanú podobu. Vzťahovali sa najmä na vianočné sviatky, u nás dolnozemských Slovákov známe ako Kračún. Kračún alebo Kračun alebo Kračuň je starý slovanský a slovenský (v dnešnej slovenčine už len nárečový) výraz pre pôvodne slovanský sviatok zimného slnovratu (okolo 22. decembra), ktorý bol neskôr nahradený sviatkom Vianoc, a neskôr pre Štedrý deň alebo Štedrý večer a Vianoce. Namiesto kolied na Kračún 25. decembra deti chodili polazuvať, čiže vinšovať vianočné sviatky k najbližšej rodine.
V Belehrade sa včera konal okrúhly stôl venovaný návrhu stratégie poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Srbska na roky 2026 – 2034, ktorý prináša viaceré zmeny zamerané na organickú produkciu, včelárstvo a podporu mladých...
Čítaj viacDetailsPosledné marcové číslo Hlasu ľudu je pripravené pre čitateľov. Prílohou čísla sú Poľnohospodárske rozhľady. Na titulnej strane sú víťazi obvodnej šachovej súťaže v Petrovci. V úvodnej rubrike Týždeň sa píše aj o aktivitách prezidenta Srbska,...
Čítaj viacDetailsJubilejné 10. Pazovské divadelné dni včera večer v divadelnej sále slávnostne otvoril Irfan Mensur, známa divadelná a filmová osobnosť. Zdôraznil, že festival, ktorý sa koná v dňoch 25. až 29. marca, pripadá...
Čítaj viacDetailsPredseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák zvolal 3. zasadnutie Správnej rady MSS na sobotu 28. marca o 12. hodine do Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Na toto zasadnutie navrhol rokovací...
Čítaj viacDetails
