Vianoce patria k najväčším a najkrajším kresťanským sviatkom, ktoré prostredníctvom narodenia Syna Božieho vyvolávajú prehodnocovanie mravných a ľudských hodnôt takmer u každého človeka.
Vianočné obdobie sa začína 24. decembra Štedrým dňom a končí sa 6. januára na Tri krále. Pre kresťanov Vianoce symbolizujú predovšetkým narodenie Ježiša Krista, ktorý spasil a vykúpil celý svet, pre iných zasa rodinný sviatok prinášajúci pokoj, radosť a Božie požehnanie. Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc je ozdobený stromček, štedrovečerná rodinná večera, darčeky, ale aj vianočné vinšovanie a mnohé obradné zvyky, ktoré si Slováci v Srbsku až dodnes naplno zachovávajú.
Symbolom Vianoc, na ktorý sa azda najviac tešíme, je ozdobený stromček, ktorý sa v minulosti zdobil – peril niekoľko dní pred Vianocami. Pri stromčeku sa na Štedrý večer zoskupila celá rodina a spievali sa nábožné piesne. Posadali si okolo prikrytého stola a najstarší v rodine sa pomodlil. Zaželal všetkým zdravie, bohatú úrodu a spomenul aj všetkých tých, ktorí ich predišli. Potom nasledovala večera. Najčastejšie to bola kapustnica s klobásou, záväzne págle alebo makové rezance s medom. Po večeri sa znovu pomodlilo, poďakovalo sa Bohu za večeru a celá rodina za stolom spievala nábožné pesničky.
Ráno na Božie narodenie rodičia deťom priniesli lavór s vodou, v ktorom boli nahádzané drobné kovové peniaze a papierové vedľa lavóra. V tej vode sa deti mali umyť, aby mali celý rok dosť peňazí. Na nich čakalo aj červené jablko, aby boli celý rok pekné ako to jablko. Jablko a kocku cukru dávali aj rožnému statku, aby bol po celý rok zdravý.
Pred raňajkami sa znovu spievali nábožné piesne a čakalo sa na polazuvárov z najbližšej rodiny. Naši predkovia si z materskej krajiny okrem pobožnosti so sebou priniesli aj rôzne zvyky a obyčaje nadväzujúce na určité cirkevné sviatky. Pôvodne to boli koledy, ktoré však na Dolnej zemi nadobudli trochu inú, modifikovanú podobu. Vzťahovali sa najmä na vianočné sviatky, u nás dolnozemských Slovákov známe ako Kračún. Kračún alebo Kračun alebo Kračuň je starý slovanský a slovenský (v dnešnej slovenčine už len nárečový) výraz pre pôvodne slovanský sviatok zimného slnovratu (okolo 22. decembra), ktorý bol neskôr nahradený sviatkom Vianoc, a neskôr pre Štedrý deň alebo Štedrý večer a Vianoce. Namiesto kolied na Kračún 25. decembra deti chodili polazuvať, čiže vinšovať vianočné sviatky k najbližšej rodine.
Vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa dnes uskutočnilo 30. slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. Stretlo sa aktuálne matičné vedenie, niektorí bývalí predsedovia, významní hostia a predstavitelia...
Čítaj viacDetailsDnes sa v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára uskutočnil ďalší ročník tradičnej prezentácie kníh slovenských dolnozemských autoriek. Podujatie, ktoré každoročne počas Slovenských národných slávností organizuje Asociácia slovenských spolkov žien, prinieslo pohľad na...
Čítaj viacDetailsŠpecializant internej medicíny Dr. Daniel Vrabčeniak Vo Veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec sa dnes uskutočnilo Stretnutie zdravotníckych pracovníkov. Odborné podujatie bolo zamerané na získavanie nových poznatkov, výmenu skúseností a obnovenie vedomostí z...
Čítaj viacDetailsV priestoroch NVU Hlas ľudu v Báčskom Petrovci sa dnes konalo Stretnutie slovenských novinárov, tradičné podujatie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktoré sa každoročné koná počas Slovenských národných slávností. Riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana...
Čítaj viacDetails
