Veľtrh slovenských písmen

BELEHRAD V KNIHÁCH

Kupujte litery! Kúpte si noviny a zadarmo dostanete knihu! Aj takto pochvalne vítali 26. októbra ráno už pred hlavným vstupom do hál návštevníkov Belehradského knižného veľtrhu. Kniha ako produkt. Nielen v zmysle komodity na veľtrhu, ale hlavne ako produkt ľudského myslenia, fantázie, odhodlania. Tak ju predstavuje počas jedného týždňa na desiatkach podujatí jedno z najhodnotnejších podujatí svojho druhu. Kniha ako odkaz! Tak by sme mohli hovoriť aj o slovenskej knihe, ktorá hneď v prvý deň pracovného týždňa zaznamenala na veľtrhu veľký ohlas.

Bienále ilustrácií Bratislava

Svoj 25. ročník na veľtrhu oslávilo aj podujatie celosvetového významu Bienále ilustrácií Bratislava. „Bienále šíria dobré meno Slovenska a Bratislavy po celom svete,“ prihovoril sa na prednáške 50 rokov BIB Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIANY, ktorá drží nad podujatím patronát, pokračujúc. „Zakaždým, keď sa jeden ročník skončí, nás čaká veľká práca: prezentovať bienále vo svete.“ Pravažne študentom slovakistiky z Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade najprv organizátori tohto sviatočného okamihu premietli film, ktorý vznikol pri príležitosti tohtoročných bienále. Tie sa práve v nedeľu 25. októbra v Bratislave skončili. Za 50 rokov predstavili 9-tisíc výtvarníkov, 60-tisíc originálov ilustrácií, 9-tisíc kníh zo 105 štátov sveta.

„Tak ako aj pán Tvrdoň i ja sa prikláňam k tomu, že ešte viac ako práce ocenené cenami profesionálnej poroty, zaujali ma práce, ktoré ocenila detská porota,“ predniesla veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková počas otvárania výstavy ocenených prác BIB 2015 na veľtrhu a dodala: „Práca s detskou knihou je vždy náročná, lebo musí osloviť dušu dieťaťa.“ O to sa pokúša aj Nadácia Babka z Kovačice, ktorá spoločne s BIBIANOU a Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulika v Kovačici vypísala práve počas tejto prezentácie výtvarnú súťaž pod názvom Bola raz jedna BIBIANA pre žiakov základných škôl, ktoré BIBIANA navštívila v tomto roku. A čo kresliť? Do konca školského roka 2016 čokoľvek, čo o Slovensku viete. A ešte jedna potešujúca správa: dnes večer odmenili aj 10 najlepších detských kníh v slovanských jazykoch, medzi ktorými je aj slovenský titul Malá princezná od Jána Uličianskeho s ilustráciami Miloša Koptáka.

Nové tituly SVC na veľtrhu

Štart veľtrhu patril v pondelok aj prezentácii najnovších titulov Slovenského vydavateľského centra v Báčskom  Petrovci. Slovo v básni Jaroslava Rezníka sprevádzalo početné osadenstvo nielen v slovenčine, ale aj v srbčine. Len pred pár dňami totiž vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v spolupráci so Združením spisovateľov Srbska v Belehrade jeho kniha Múdrosť jesenného lístia. „V roku 1986, keď som bol na veľtrhu ako pracovník slovenského združenia LITA, ani by mi nenapadlo, že raz tu budem prezentovať svoju vlastnú knihu,“ spomenul Jaroslav Rezník a predniesol svoje dve básne Čo je láska a Úsmev. Na podujatí sa prihovoril aj sám predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić: „Dohody o spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov a naším združením sa vďaka tejto knihe dočkali aj skutočného naplnenia.“

Slovenské vydavateľské centrum tu figuruje ako akýsi prostredník, vďaka ktorému sa okrem vydávania slovenských kníh v srbčine možno čo nevidieť budú srbské knihy vydávať v prekladoch na Slovensku. „Najnovšiu knihu Jaroslava Rezníka sme vydali ako desiaty zväzok v edícii Bratislava v preklade Martina Prebudilu v ústrety tomuto veľtrhu. V rámci tejto edície vydávame knihy slovenských autorov zo Slovenska v srbčine. Naposledy tu vyšli preklady diel Etely Farkašovej, Milana Richtera či Miroslava Bielika,“ ozrejmil riaditeľ SVC Vladimír Valentík.

Prezentácia Slovenského vydavateľského centra mala však ešte jeden slávnostný tón. Autorské výtlačky najnovšej publikácie pod názvom Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov odovzdali Adamovi Svetlíkovi. „Ide o svojrázne dejiny, lebo takýto sústavný výskum literárnej kritiky vojvodinských Slovákov sme dosiaľ nemali a zhrnuté v jednej knihe doteraz dejiny nevyšli,“ približuje aj sám autor a pokračuje: „Kniha je svojrázna aj v tom, že poodhaľuje môj osobný pohľad na literárnu kritiku, ale aj na litertúru vojvodinských Slovákov.“

Rankovov európsky román v srbčine

Medzi výraznými knižnými titulmi, ktoré sa dnes objavili na veľtrhu, figuruje aj historický román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Pavol Rankov z Popradu zaň v roku 2010 dostal prestížnu Európsku cenu za literatúru a v roku 2014 Literárnu cenu Strednej Európy Angelus. Práve renomé knihy stalo sa predpokladom srbského prekladu. Podeň sa podpisuje Zdenka Valentová-Belićová. „Príbeh o priateľstve Čecha, Maďara a Žida a láske k jednej Slovenke je svojím spôsobom paralelou života vo mnohonárodnostnej Vojvodine,“ hovorí prekladateľka, pokračujúc: „Všetky postavy hovoria svojimi jazykmi. Obajvuje sa tu i angličtina, nemčina, hebrejčina,… Viaceré časti som ponechala nepreložené, pretože aj my si dnes rozumieme bez ohľadu na jazyk.“ Fakty o knihe Pavla Rankova doložila na prezentácii aj literárna kritička Marta Součková z Prešovskej univerzity a lektorka na Oddeleni slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade: „Rankov vo svojich knihách rehabilituje príbeh ako taký a rozprávačské umenie. V tejto knihe približuje cez životy postáv roky 1938 – 1968.“

Početnému publiku ozrejmil výnimočnosť prekladu Dimitrije Tadić, poradca na Ministerstve kultúry a informovania: „V rámci programu Kreatívna Európa sa podarilo úspešne vydať túto slovenské knihu vydavateľstvu Sezam Book, čím sa len potvrdzuje, že dnešná kultúra funguje na princípoch veľkých projektov.“ A nielen veľkých projektov, ale snáď veľkých kníh, za ktorými by mali stáť ich ochrancovia – ľudia.

Monika Necpálová