Základ a smernica

MONOGRAFIA DESAŤ ROKOV PODNIKANIA VEREJNÉHO PODNIKU VOJVODINAŠUME

Všetko závisí od uhla pohľadu: desaťročie nie je až taký dlhý časový úsek, aby sa v ňom udiali epochálne zmeny, no je ale dosť dlhý čas na to, aby sa urobil prvý seriózny sumár zrealizovaného. Riadiac sa večným heslom napísané zostáva, VP Vojvodinašume sa tej úlohy zhostil vydaním 150-stranovej monografie formátu A 4  o uplynulom podnikaní, tematicky siahajúcej od čias založenia podniku po dnešok. Sú tam i texty o súčasnom stave lesníctva a poľovníctva, tie o využívaní lesov, rozvoji, informatike, finančných a organizačných aspektoch hospodárenia spoločnosti. Šéfredaktorom je Dr. Zoran Tomović a autorom titulnej strany, úchvatnej ako i príroda samotná, fotoreportér Jaroslav Pap; taktiež i niekoľkých iných záberov naznačujúcich, že je dostatok krásy aj okolo nás. Len sa treba chcieť za ňou vybrať a hľadať ju.

Na slávnostnej premiére monografie, ktorá prebiehala 23. októbra v Zhromaždení APV, zúčastnili sa početní predstavitelia pokrajinského parlamentu a vlády, poslanci, predstavitelia Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, Lesníckej fakulty Univerzity v Belehrade, dôchodcovia a zamestnanci kolektívu. Mali možnosť pripomenúť si a sprítomniť roky za nami prostredníctvom ústredného referátu riaditeľky Ing. Marty Takačovej. Podľa nej ide o pekný príbeh, ktorý sa bude ešte celé desaťročia rozprávať, písať, milovať. Hlavne ďakujúc úspešnému podnikaniu, udržateľnému gazdovaniu a maximálnemu úsiliu existujúce lesy udržať, chrániť, ďalej rozvíjať. Lebo sú, ako to vyzdvihol v pozdravnom prejave hostiteľ István Pásztor, výnimočný zdroj: tak lesnícky, ako aj poľovnícky a ekologický. Podnik Vojvodinašume Pásztor považuje za dobrý príklad tvrdenia, že aj to, čo je vo verejnom vlastníctve, môže byť profitové. Vyzdvihuje tiež, že chrániť prírodu znamená nielen zachovať lesy, ale aj rozširovať plochy pod nimi: preto, že je Vojvodina na tom dosť skromne, ešte viac preto, aby sme dýchali kvalitnejší vzduch. Všeobecne je známe, že ten najviac závisí od stavu pľúc prírody.

                                                                          O. Filip