Zhrbený chrbát je zohnutý alebo pohnutý?

Na prvý pohľad rovnoznačné prídavné mená pohnutý a zohnutý sa predsa len významovo rozlišujú. Prídavné meno pohnutý je knižné a použijeme ho v prípade, keď chceme vyjadriť náš citový stav; jeho významy sú: – dojatý, vzrušený, napríklad hovoriť pohnutým hlasom; – rušný, nepokojný: mal pohnutý život; v krajine sú pohnuté udalosti…

Ako vidno z uvedených významov, chrbát sotva bude pohnutý! Tak medzi takmer rovnako znejúcimi prídavnými menami v tomto prípade si treba zvoliť prídavné meno zohnutý. Toto prídavné meno je odvodené zo slovesa zohnúť. A čo všetko možno zohnúť? Okrem tých bežných významov: zohnúť nohu v kolene, zohnúť drôt, zohnúť sa k zemi, zohnúť sa po kameň… zohýname aj hlavu, či skláňame; zohnúť možno aj šiju pred niekým, či ponížiť sa. Synonymum prídavného mena zohnutý je zhrbený: ohnutý v chrbte; zhrbený starec; zhrbene kráčať, sedieť… A toto prídavné meno je odvodené od slovesa zhrbiť (sa), ktorému prináležia synonymá zohnúť, ohnúť, skriviť (chrbát): robota ho zhrbila; zhrbiť sa nad robotou, zhrbiť sa vo dverách.

Sloveso, ktorého koreň je rovnaký so spomenutým zohnúť, je uhnúť; významový rozdiel sa vyjadruje predponou. Uhnúť (sa) má tieto významy: – uvoľniť cestu, vyhnúť sa, odstúpiť (sa), ustúpiť: uhnúť (sa) z cesty; uhol sa, aby nezavadzal; – vyhnúť sa, obyčajne napadnutiu, výpadu: uhnúť sa útočníkovi, uhnúť pred úderom; ktosi sa naňho zahnal, preto sa uhol; – malým pohybom zmeniť polohu: uhnúť plecom – myknúť. Rád si uhne sa povie o človeku, ktorý si rád vypije.

  Anna Horvátová