Z MÔJHO UHLA
V utorok sme si pripomenuli 16. výročie začiatku agresie Severoatlantickej aliancie (NATO) na našu krajinu, vtedy Spolkovú republiku Juhosláviu. Útok sa začal 24. marca a prebiehal bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a agresori ho odôvodňovali, že sa koná s cieľom zastavenia etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek na Kosove.
Pokyn na začiatok tej dovtedy najväčšej vojenskej operácie v histórii NATO dal 23. marca 1999 večer vtedajší generálny tajomník aliancie, španielsky diplomat Javier Solana. Bombardovanie trvalo 78 dní a počas neho terčom útokov bolo takmer každé mesto v Srbsku. Zničených a poškodených bolo 25-tisíc obytných objektov, 470 kilometrov ciest a 595 kilometrov tratí, ako aj 14 letísk, 19 nemocníc, 20 domov zdravia, 18 predškolských ustanovizní, 69 škôl, 176 pamätníkov kultúry a 44 mostov, kým 38 mostov bolo zničených. Podľa vyhlásenia vlády Srbska agresia si vyžiadala 2 500 obetí a vyše 12 000 ľudí utrpelo zranenia.
Agresia sa skončila 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a toho dňa Bezpečnostná rada OSN schválila Rezolúciu č. 1244, na základe ktorej medzinárodné spoločenstvo poslalo na územie Kosova mierové jednotky z 36 krajín, aby chránili mier, bezpečnosť a zabezpečili návrat utečencov, kým sa nestanoví široká autonómia Kosova. Ako je však známe, Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú naša krajina stále odmieta uznať.
Ústredné pripomínanie 16. výročia agresie bolo v Belehrade za prítomnosti veľkého počtu občanov, ktorí zapaľovaním sviečok a minútkou ticha vzdali úctu obetiam bombardovania. Pritom premiér Srbska Aleksandar Vučić vyhlásil, že naša krajina nikdy nezabudne na tento dátum. Srbsko sa však poučilo z lekcií z minulosti a bude pokračovať v boji o normálny a dôstojný život občanov, aký majú všetky civilizované národy v Európe.
Michal Ďuga