Odcudzenie človeka

Dnes ako hádam nikdy predtým sme svedkovia odcudzenia. Odcudzenia človeka človeku a životnému prostrediu.

Príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni.
Dnes všadeprítomné odcudzenie (lat. alienatio) sa rozšírilo na celú planétu a je všeobecne kľúčovým pojmom filozofie – znamená to stav človeka, v ktorom sa jeho prítomnosť: idey, diela, výrobky alebo život ako taký stávajú protikladnými právomocami, ktoré ho podrobujú, sú mu cudzie a nezávislé od jeho činnosti a existencie.
Odcudzenie je stav absencie v sociálnych vzťahoch a vysoký stupeň vzdialenosti alebo izolácie medzi jednotlivcami, alebo medzi jednotlivcom a skupinou ľudí v komunite alebo pracovnom prostredí. Je to sociologický jav vyvinutý niekoľkými klasickými a súčasnými teoretikmi. Tento koncept má mnoho disciplinárnych využití a môže sa vzťahovať tak na osobný psychologický stav (subjektívne), ako aj na typ sociálneho (objektívneho) vzťahu.

Z psychologického hľadiska je odcudzenie pocit separácie, osamelosti alebo bytia cudzincom. Tento pocit často prežívajú ľudia, ktorí bývajú v kultúrnom a sociálnom prostredí, ktoré im nie je známe, je neprijateľné alebo nepochopiteľné. Jednotlivec môže byť odcudzený spoločnosti, ak má pocit, že je pod kontrolou atď.

Osoba sa stáva odcudzenou, ak nemôže pochopiť alebo prijať okolnosti, v ktorých sa ocitla. Človek môže byť odcudzený svojim túžbam, ak nie sú jeho autenticky, ale prídu k nemu zvonka.

Z náboženského hľadiska sa odcudzenie ľudskej povahe najčastejšie týka ilúzie nezávislosti a autonómie vedomia. Najčastejšie sa však odcudzenie ľudskej povahy študovalo v kontexte hospodárskych vzťahov a práce, keď sa zdôraznili škodlivé následky automatizácie na ľudskú povahu a jej vzťah k produktom vlastnej práce a tvorivosti. Teda príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni. Pri otvorenom nebi sme otvorenejší voči novým impulzom, rozširuje sa naše zorné pole a spoznávame nové perspektívy, znižovanie stresu, zvyšovanie pozornosti, kreativitu a inovatívne myslenie.

Na záver, čo by sme mohli uzavrieť?

V dvoch slovkách by sme mohli povedať, čo sme sa o živote dozvedeli:
– Pokračuje to.
Totiž inými slovami – môžeme sa uspokojiť, že sme sa o živote dozvedeli:
– Vždy je toho viac pred nami.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!